Vládnuca liberálna Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) doterajšieho premiéra Marka Rutteho získala podľa exit pollov 23 kresiel, čo je o 11 menej oproti posledným voľbám.
Autor TASR
,aktualizované Haag 22. novembra (TASR) - Krajne pravicová, protiislamská Strana pre slobodu (PVV) populistu Geerta Wildersa získala v stredu najviac kresiel v holandských parlamentných voľbách, ukázali exit polly, podľa ktorých môže mať 35 zo 150 poslancov. Toto politické zemetrasenie bude cítiť ďaleko za hranicami krajiny, napísala tlačová agentúra AFP.
Volebné miestnosti sa zatvorili o 21.00 h SEČ. Podľa následne zverejneného exit pollu prieskumnej agentúry Ipsos získala Strana pre slobodu (PVV) v parlamente 35 kresiel, takže pohodlne zvíťazila. Stredopravý blok dostal 23 a ľavicový blok 26 kresiel.
Ak to potvrdia aj konečné výsledky, Wildersovo víťazstvo bude znamenať prudký príklon k pravici, čo budú v Bruseli vnímať s obavami – PVV totiž sľúbila referendum o členstve Holandska v Európskej únii. Navyše, v prípade potvrdenia výsledkov sa PVV môže stať vôbec prvou pravicovou populistickou stranou, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách v Holandsku.
"Možno sa o to iné strany v Európe alebo v iných krajinách nesnažia, ale áno, taká je demokracia," povedal novinárom 60-ročný volič.
Koaličné rozhovory budú podľa očakávania trvať dlho a vytvorenie akejkoľvek vlády nebude tak skoro jasné.
Vládnuca liberálna Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) doterajšieho premiéra Marka Rutteho získala podľa exit pollov 23 kresiel, čo je o 11 menej oproti posledným voľbám.
Aliancia sociálnodemokratickej Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL) pod vedením bývalého komisára EÚ Fransa Timmermansa získala 26 kresiel, teda o deväť viac.
Hlavnou témou Wildersovej predvolebnej kampane bolo prisťahovalectvo a jeho tvrdé postoje k nemu, ale aj v ďalších otázkach ako zatvorenie hraníc a deportovanie ilegálnych migrantov. Zdá sa, že tieto jeho postoje našli u holandských voličov dobrú odozvu.
Hoci Wilders a PVV triumfovali v exit polloch, nie je jasné, či strana dokáže získať podporu pre dostatočne širokú koalíciu pre vytvorenie fungujúcej vlády.
Všetci lídri troch ďalších hlavných strán vyhlásili, že nepôjdu do koalície vedenej PVV.
Experti vravia, že táto situácia bude viesť k "ústavnej patovej situácii" v piatej najväčšej ekonomike EÚ.
Volebné miestnosti sa zatvorili o 21.00 h SEČ. Podľa následne zverejneného exit pollu prieskumnej agentúry Ipsos získala Strana pre slobodu (PVV) v parlamente 35 kresiel, takže pohodlne zvíťazila. Stredopravý blok dostal 23 a ľavicový blok 26 kresiel.
Ak to potvrdia aj konečné výsledky, Wildersovo víťazstvo bude znamenať prudký príklon k pravici, čo budú v Bruseli vnímať s obavami – PVV totiž sľúbila referendum o členstve Holandska v Európskej únii. Navyše, v prípade potvrdenia výsledkov sa PVV môže stať vôbec prvou pravicovou populistickou stranou, ktorá zvíťazila v parlamentných voľbách v Holandsku.
"Možno sa o to iné strany v Európe alebo v iných krajinách nesnažia, ale áno, taká je demokracia," povedal novinárom 60-ročný volič.
Koaličné rozhovory budú podľa očakávania trvať dlho a vytvorenie akejkoľvek vlády nebude tak skoro jasné.
Vládnuca liberálna Ľudová strana za slobodu a demokraciu (VVD) doterajšieho premiéra Marka Rutteho získala podľa exit pollov 23 kresiel, čo je o 11 menej oproti posledným voľbám.
Aliancia sociálnodemokratickej Strany práce (PvdA) a Zelenej ľavice (GL) pod vedením bývalého komisára EÚ Fransa Timmermansa získala 26 kresiel, teda o deväť viac.
Hlavnou témou Wildersovej predvolebnej kampane bolo prisťahovalectvo a jeho tvrdé postoje k nemu, ale aj v ďalších otázkach ako zatvorenie hraníc a deportovanie ilegálnych migrantov. Zdá sa, že tieto jeho postoje našli u holandských voličov dobrú odozvu.
Hoci Wilders a PVV triumfovali v exit polloch, nie je jasné, či strana dokáže získať podporu pre dostatočne širokú koalíciu pre vytvorenie fungujúcej vlády.
Všetci lídri troch ďalších hlavných strán vyhlásili, že nepôjdu do koalície vedenej PVV.
Experti vravia, že táto situácia bude viesť k "ústavnej patovej situácii" v piatej najväčšej ekonomike EÚ.