Bratislava 2. novembra (TASR) - Desať rokov po útokoch v Osle a na ostrove Utöya, ktoré mal na svedomí krajne pravicový extrémista Anders Behring Breivik, otriasol Nórskom v polovici októbra ďalší násilný čin. Pri útoku tridsaťsedemročného Dána s lukom zomrelo v meste Kongsberg päť osôb. Riaditeľ Centra pre výskum extrémizmu Univerzity v Osle Tore Bjorgo tento incident nepovažuje za teroristický čin, avšak pre TASR pripustil, že ide o ďalší dôkaz toho, že fenomén radikalizácie sa v Nórsku zhoršuje.
"Nórska policajná bezpečnostná služba bola v uplynulom desaťročí o niečo viac znepokojená než predtým," povedal Bjorgo.
Miroslav Mareš, ktorý sa na Masarykovej univerzite v Brne venuje terorizmu, Bjorgovi dal za pravdu. Upozorňuje aj na prípad Philipa Manshausa, ktorý bol minulý rok odsúdený na 21 rokov väzenia.
"Tento prípad svedčí o radikalizácii v Nórsku," povedal pre TASR.
Manhaus zavraždil svoju nevlastnú sestru ázijského pôvodu vo vlastnom dome a potom strieľal v neďalekej mešite, avšak nikoho nezranil. Podľa médií útočník obdivoval Breivika a takisto aj útočníka z novozélandského Christchurchu, ktorý v roku 2019 pri tamojšej mešite zavraždil 51 ľudí.
"Úroveň násilia a extrémizmu v Nórsku je vo všeobecnosti nízka. Extrémistické scény sú malé. Problémom sú osamelí vlci, ktorí sa radikalizujú online ako súčasť nadnárodných extrémistických subkultúr," opísal situáciu v Nórsku Bjorgo. Útočníka z Kongsbergu sem ale podľa neho zaradiť nemôžeme. Podľa Mareša nebol strelec osamelým vlkom, pretože ho neviedla náboženská alebo politická motivácia a taktiež nemal kontakty s teroristickými bunkami.
Bjorgo i Mareš sa zhodujú v tom, že i keď podozrivý Dán nedávno konvertoval na islam, v tomto prípade je to irelevantné. Nórska polícia pracuje s verziou, že strelec z Kongsbergu bol psychicky chorý, nakoľko bol podľa Bjorga dlhodobo psychicky nestabilný, agresívny a násilný. Navyše, obete si zrejme vyberal náhodne. Na archívnej snímke masový vrah Anders Behring Breivik.Foto: TASR/AP
"Pre extrémistov má takýto útok politicko-strategický a symbolický význam. Breivik sa napríklad zameral na mladých socialistov," vysvetlil pre TASR rozdiel medzi útočníkmi Mareš.
Český expert pre TASR opísal aj pôvod napätia v nórskej spoločnosti.
"Ide o sklamanie zo straty tradičnej kultúry a života v relatívne homogénnej spoločnosti na strane pravicových extrémistov a nespokojnosť s akceptáciou islamských hodnôt na strane islamistov. Vždy sa ešte pridáva prvok osobnej frustrácie," vysvetlil Mareš. Zároveň však dodal, že Nórsko sa veľmi nelíši od strednej, či východnej Európy.
"Ide o jedincov, ktorí sa cítia vylúčení zo spoločnosti, ktorá sa niekedy prezentuje príliš idylicky," povedal expert pôsobiaci na Masarykovej univerzite v Brne.
