Bratislava 19. mája (TASR) - Výsledky komplexnej iniciatívy zameranej na budúcnosť Severoatlantickej aliancie (NATO), respektíve výzvy, na ktoré by sa toto zoskupenie malo zamerať v nadchádzajúcich rokoch, predstavili v piatok večer novinárom uznávaní experti z oblasti bezpečnostnej politiky na tlačovom brífingu, ktorý sa konal pri príležitosti medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC 2018 Bratislava Forum.  

Štúdiu s názvom GLOBSEC NATO Adaptation Initiative (GNAI) zastrešuje mimovládna organizácia Globsec. Iniciatíva sa zrodila po summite NATO vo Varšave z roku 2016, ktorý jej autori považovali za prelomový a práve preto sa rozhodli jeho závery podrobnejšie rozpracovať.

Riadiaci výbor GNAI sa skladá z rešpektovaných osobností - odborníkov z oblasti globálnej bezpečnosti, ktorí sú zároveň hlavnými autormi štúdie. Vedúcim iniciatívy je americký generál vo výslužbe John Allen, ďalšími členmi výboru sú bývalý taliansky minister obrany Giampaolo di Paola, nemecký generál vo výslužbe Wolf Langheld, britský profesor a strategický analytik Julian Lindley-French, americký diplomat a bývalý zástupca generálneho tajomníka NATO Alexander Vershbow a bývalý slovenský veľvyslanec pri NATO a v súčasnosti riaditeľ inštitútu Carnegie Europe Tomáš Valášek.

Štúdia, na ktorej pracovali spoločne s ďalšími expertmi, vznikala podľa Allenových slov dovedna zhruba 18 mesiacov. Výsledkom je niečo, čo sa ponáša na tzv. Harmelovu doktrínu (správu niekdajšieho belgického ministra zahraničných vecí Pierra Harmela) z roku 1967, ktorá označila za jednu z hlavných úloh NATO okrem prípravy na obranu aj politiku uvoľňovania. 

Podľa profesora Juliana Lindleyho-Frencha by NATO malo začať na nadchádzajúcom júlovom summite v Bruseli s revíziou, ktorá by mala viesť k tomu, aby o rok na ďalšom výročnom summite prijalo novú strategickú koncepciu. Tá by sa mala riadiť hlavnými odporúčaniami, ku ktorým dospeli autori analýzy. Odporúčania sa okrem iného týkajú posilnenia odstrašujúceho a obranného postoja NATO, vytvorenia komplexného strategického partnerstva medzi NATO a EÚ, hľadania vyváženého vzťahu s Ruskom, posilňovania boja proti terorizmu či zlepšenia vybavenosti. Komplexná štúdia sa výrazne venuje napríklad aj potrebe využitia nových technológií či interoperabilite aliancie.

Iniciatíva je podľa svojich autorov relevantná a dôveryhodná aj preto, že na nej pracovali odborníci s dlhoročnými skúsenosťami s tvorbou bezpečnostnej politiky, a nie výlučne akademici. O štúdiu je podľa nich už teraz v NATO záujem, a zdá sa, že má vplyv.