Podľa tamojších médií je atentátnik bývalým vojakom a na útok použil zrejme podomácky vyrobenú zbraň.
Autor TASR
,aktualizované Tokio 8. júla (TASR) - Bývalý japonský premiér Šinzó Abe (67) v piatok podľahol strelným zraneniam, ktoré utrpel počas prejavu v rámci kampane pred nedeľňajšími voľbami. Informuje o tom TASR, ktorá sa odvoláva na správy agentúry AP a japonskej televízie NHK.
Na japonského expremiéra vystrelil počas prejavu v Nare atentátnik Jamagami Tecuja. Útočník vystrelil odzadu dvakrát, podľa mediálnych správ expremiéra zasiahol do krku a hrudníka. Podľa svedkyne Abemu na mieste poskytovali masáž srdca a do nemocnice ho podľa hasičov viezli bez známok života.
Páchateľ sa podľa japonských médií nesnažil z miesta činu ujsť a príslušníci bezpečnostných zložiek ho ihneď zadržali. Podľa tamojších médií je atentátnik bývalým vojakom a na útok použil zrejme podomácky vyrobenú zbraň. Po zadržaní 41-ročný muž povedal, že s Abem "nebol spokojný" a chcel ho preto zabiť.
Úmrtie bývalého japonského premiéra Šinzóa Abeho v piatok potvrdila aj nemocnica v meste Nara, do ktorej ho previezli po tom, čo naňho dvakrát vystrelil atentátnik. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
"Šinzó Abe bol prevezený do nemocnice o 12.20 h miestneho času (5.20 h SELČ). V čase príchodu bol v stave zástavy srdca. Bola vykonaná resuscitácia. Bohužiaľ, o 17.03 h (10.03 SELČ) zomrel," povedal Hidetada Fukušima, lekár oddelenia urgentného príjmu v univerzitnej nemocnici v Nare. Abe zomrel v dôsledku vykrvácania, a to aj napriek tomu, že mu lekári v rámci transfúzie poskytli veľké množstvo krvi, priblížil Fukušima.
Abeho previezli do nemocnice vrtuľníkom po tom, čo utrpel strelné zranenia počas prejavu v rámci kampane pred nedeľňajšími voľbami. Fukušima dodal, že do nemocnice prišla aj Abeho manželka.
Šinzó Abe, ktorého v piatok zastrelil atentátnik na predvolebnom mítingu v japonskom meste Nara, bol najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii svojej krajiny. Vo funkcii presadzoval významné ekonomické reformy a mal tiež povesť tvrdého konzervatívca a nacionalistu, píše TASR na základe informácií agentúr AP a DPA.
Po prvý raz sa postavil na čelo vlády v roku 2006 vo veku 52 rokov. Stal sa tak najmladším premiérom Japonska od druhej svetovej vojny.
Jeho prvé volebné obdobie poznačili škandály a nezhody vo vládnej koalícii. Napokon odstúpil po roku zo zdravotných dôvodov. V Japonsku sa počas nasledujúcich rokov každoročne menili premiéri, a to až do Abeho návratu v roku 2012. Odvtedy bol vo funkcii nepretržite osem rokov.
Medzi hlavné body jeho programu patril plán hospodárskych reforiem, ktoré dostali prezývku abenomika. Snažil sa krajinu dostať z dlhodobého deflačného kurzu prostredníctvom fiškálnych stimulov, kvantitatívneho uvoľňovania a štrukturálnych reforiem. Tieto reformy však podľa kritikov viedli k nerovnomernému rozdeleniu bohatstva, pričom až tretina zamestnancov v Japonsku teraz nemá trvalý pracovný pomer.
Vo voľbách zvíťazil celkovo šesťkrát. Vystužil armádu a vojenské spojenectvo Japonska so Spojenými štátmi. V školstve presadzoval výchovu k vlastenectvu a snažil sa posilniť aj medzinárodné postavenie Japonska.
Patril k zástancom reinterpretácie pacifistickej ústavy Japonska v roku 2014 s cieľom umožniť armáde pomôcť spojencom v prípade vojenského útoku. Táto zmena si vyslúžila kritiku zo strany Číny a Severnej Kórey; naopak, Spojené štáty ju ocenili.
Z funkcie premiéra odstúpil v septembri 2020, ako dôvod uviedol zhoršenie svojho zdravotného stavu v súvislosti s ulceróznou kolitídou.
Na japonského expremiéra vystrelil počas prejavu v Nare atentátnik Jamagami Tecuja. Útočník vystrelil odzadu dvakrát, podľa mediálnych správ expremiéra zasiahol do krku a hrudníka. Podľa svedkyne Abemu na mieste poskytovali masáž srdca a do nemocnice ho podľa hasičov viezli bez známok života.
Páchateľ sa podľa japonských médií nesnažil z miesta činu ujsť a príslušníci bezpečnostných zložiek ho ihneď zadržali. Podľa tamojších médií je atentátnik bývalým vojakom a na útok použil zrejme podomácky vyrobenú zbraň. Po zadržaní 41-ročný muž povedal, že s Abem "nebol spokojný" a chcel ho preto zabiť.
Prečítajte si aj: Atentátnik strieľal na expremiéra Abeho, lebo s ním nebol spokojný
Nemocnica potvrdila Abeho úmrtie, po atentáte vykrvácal
Úmrtie bývalého japonského premiéra Šinzóa Abeho v piatok potvrdila aj nemocnica v meste Nara, do ktorej ho previezli po tom, čo naňho dvakrát vystrelil atentátnik. TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry AFP.
"Šinzó Abe bol prevezený do nemocnice o 12.20 h miestneho času (5.20 h SELČ). V čase príchodu bol v stave zástavy srdca. Bola vykonaná resuscitácia. Bohužiaľ, o 17.03 h (10.03 SELČ) zomrel," povedal Hidetada Fukušima, lekár oddelenia urgentného príjmu v univerzitnej nemocnici v Nare. Abe zomrel v dôsledku vykrvácania, a to aj napriek tomu, že mu lekári v rámci transfúzie poskytli veľké množstvo krvi, priblížil Fukušima.
Abeho previezli do nemocnice vrtuľníkom po tom, čo utrpel strelné zranenia počas prejavu v rámci kampane pred nedeľňajšími voľbami. Fukušima dodal, že do nemocnice prišla aj Abeho manželka.
Zavraždený Šinzó Abe bol najdlhšie slúžiacim japonským premiérom
Šinzó Abe, ktorého v piatok zastrelil atentátnik na predvolebnom mítingu v japonskom meste Nara, bol najdlhšie slúžiacim premiérom v histórii svojej krajiny. Vo funkcii presadzoval významné ekonomické reformy a mal tiež povesť tvrdého konzervatívca a nacionalistu, píše TASR na základe informácií agentúr AP a DPA.
Po prvý raz sa postavil na čelo vlády v roku 2006 vo veku 52 rokov. Stal sa tak najmladším premiérom Japonska od druhej svetovej vojny.
Jeho prvé volebné obdobie poznačili škandály a nezhody vo vládnej koalícii. Napokon odstúpil po roku zo zdravotných dôvodov. V Japonsku sa počas nasledujúcich rokov každoročne menili premiéri, a to až do Abeho návratu v roku 2012. Odvtedy bol vo funkcii nepretržite osem rokov.
Medzi hlavné body jeho programu patril plán hospodárskych reforiem, ktoré dostali prezývku abenomika. Snažil sa krajinu dostať z dlhodobého deflačného kurzu prostredníctvom fiškálnych stimulov, kvantitatívneho uvoľňovania a štrukturálnych reforiem. Tieto reformy však podľa kritikov viedli k nerovnomernému rozdeleniu bohatstva, pričom až tretina zamestnancov v Japonsku teraz nemá trvalý pracovný pomer.
Vo voľbách zvíťazil celkovo šesťkrát. Vystužil armádu a vojenské spojenectvo Japonska so Spojenými štátmi. V školstve presadzoval výchovu k vlastenectvu a snažil sa posilniť aj medzinárodné postavenie Japonska.
Patril k zástancom reinterpretácie pacifistickej ústavy Japonska v roku 2014 s cieľom umožniť armáde pomôcť spojencom v prípade vojenského útoku. Táto zmena si vyslúžila kritiku zo strany Číny a Severnej Kórey; naopak, Spojené štáty ju ocenili.
Z funkcie premiéra odstúpil v septembri 2020, ako dôvod uviedol zhoršenie svojho zdravotného stavu v súvislosti s ulceróznou kolitídou.