Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Počas protestov boli zadržané tisíce ľudí vrátane prominentných iránskych hercov či futbalistov.
Autor TASR
Teherán 7. decembra (TASR) - Bývalý iránsky prezident Muhammad Chátamí vyjadril podporu pokračujúcej vlne protestov v Iráne, ktorú podnietila smrť Kurdky Mahsy Amíníovej. Hlavný slogan demonštrácií - "Žena, život, sloboda" - Chatámí označil za "nádherné posolstvo, ktoré ukazuje smer k lepšej budúcnosti". TASR správu prevzala v stredu z agentúry AFP.
Reformista Muhammad Chátamí (79), ktorý stál na čele Iránu v rokoch 1997-2005, bol v posledných rokoch umlčiavaný miestnym režimom. "Sloboda a bezpečnosť sa nesmú stavať proti sebe... slobodu nemožno pošliapať, aby sa zachovala bezpečnosť," uviedol v utorok podľa agentúry ISNA.
Chátamí sa vyslovil aj proti zatýkaniu protestujúcich študentov a vyslovil presvedčenie, že represie nemôžu zaistiť stabilitu a bezpečnosť spoločnosti.
Exprezident Chátamí mal zákaz vystupovať v médiách po tom, čo v roku 2009 došlo k masovým protestom, ktoré rozpútalo sporné znovuzvolenie vtedajšieho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda.
Iránom v súčasnosti už takmer tri mesiace zmietajú protivládne protesty, ktoré iránske bezpečnostné zložky tvrdo potláčajú. Demonštrácie vypukli po smrti Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra krátko po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.
Vlna demonštrácií znamená pre islamskú republiku od revolúcie v roku 1979 jednu z najväčších výziev na zmenu. Podľa iránskych orgánov ide o výtržnosti podnecované nepriateľom Iránu Spojenými štátmi a ich spojencami vrátane Británie a Izraela.
Počas protestov boli zadržané tisíce ľudí vrátane prominentných iránskych hercov či futbalistov.
Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti v sobotu ohlásila, že počas nepokojov bolo usmrtených vyše 200 ľudí. Brigádny generál Amíralí Hadžízáde, ktorý velí leteckej divízii iránskych revolučných gárd, ešte minulý týždeň uviedol, že od vypuknutia rozsiahlych protestov zomrelo v Iráne už vyše 300 ľudí.
Ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom Osle koncom novembra oznámila, že iránske bezpečnostné sily zabili pri potláčaní protivládnych protestov najmenej 448 ľudí.
Reformista Muhammad Chátamí (79), ktorý stál na čele Iránu v rokoch 1997-2005, bol v posledných rokoch umlčiavaný miestnym režimom. "Sloboda a bezpečnosť sa nesmú stavať proti sebe... slobodu nemožno pošliapať, aby sa zachovala bezpečnosť," uviedol v utorok podľa agentúry ISNA.
Chátamí sa vyslovil aj proti zatýkaniu protestujúcich študentov a vyslovil presvedčenie, že represie nemôžu zaistiť stabilitu a bezpečnosť spoločnosti.
Exprezident Chátamí mal zákaz vystupovať v médiách po tom, čo v roku 2009 došlo k masovým protestom, ktoré rozpútalo sporné znovuzvolenie vtedajšieho prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda.
Iránom v súčasnosti už takmer tri mesiace zmietajú protivládne protesty, ktoré iránske bezpečnostné zložky tvrdo potláčajú. Demonštrácie vypukli po smrti Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela 16. septembra krátko po zatknutí teheránskou mravnostnou políciou za údajné porušenie pravidiel obliekania pre ženy.
Vlna demonštrácií znamená pre islamskú republiku od revolúcie v roku 1979 jednu z najväčších výziev na zmenu. Podľa iránskych orgánov ide o výtržnosti podnecované nepriateľom Iránu Spojenými štátmi a ich spojencami vrátane Británie a Izraela.
Počas protestov boli zadržané tisíce ľudí vrátane prominentných iránskych hercov či futbalistov.
Iránska Najvyššia rada národnej bezpečnosti v sobotu ohlásila, že počas nepokojov bolo usmrtených vyše 200 ľudí. Brigádny generál Amíralí Hadžízáde, ktorý velí leteckej divízii iránskych revolučných gárd, ešte minulý týždeň uviedol, že od vypuknutia rozsiahlych protestov zomrelo v Iráne už vyše 300 ľudí.
Ľudskoprávna organizácia Iran Human Rights (IHR) sídliaca v nórskom Osle koncom novembra oznámila, že iránske bezpečnostné sily zabili pri potláčaní protivládnych protestov najmenej 448 ľudí.
