Mun Če-ina vystriedal vo funkcii konzervatívec Jun Sok-jol, ktorý zaujal výrazne "dravejší" postoj voči Severnej Kórei.
Autor TASR
Soul 22. mája (TASR) - Severokórejský vodca Kim Čong-un kedysi ponúkol, že sa vzdá svojho jadrového arzenálu, ak mu Spojené štáty zaručia, že jeho režim prežije, uviedol vo svojich nedávno vydaných memoároch bývalý juhokórejský prezident Mun Če-in. TASR o tom informuje podľa utorkovej správy tlačovej agentúry AFP.
Mun, ktorý stál na čele Južnej Kórey v rokoch 2017-2022, sa podieľal na sprostredkovaní dvoch významných samitov medzi Kimom a vtedajším prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorých cieľom bolo zabezpečiť denuklearizáciu KĽDR výmenou za zmiernenie sankcií voči Pchjongjangu.
Po stroskotaní druhého samitu vo vietnamskom hlavnom meste Hanoj v roku 2019 sa však od diplomatických kontaktov upustilo a vzťahy medzi oboma Kóreami sú teraz na jednom z najhorších bodov za uplynulé roky, zatiaľ čo Kim zdvojnásobil výrobu zbraní a zblížil sa so svojím spojencom Ruskom.
V memoároch s názvom "Z periférie do centra", ktoré vyšli minulý týždeň v piatok, Mun veľmi podrobne opisuje svoje kontakty so severokórejským vodcom. "Kim povedal, že by sa vzdal jadrových zbraní, ak by existovala záruka prežitia jeho režimu," uviedol Mun v knihe a dodal, že mal pocit, že mladý severokórejský vodca bol vtedy "veľmi úprimný".
Kim si však bol "dobre vedomý nedôvery zo strany medzinárodného spoločenstva a presvedčenia USA, že KĽDR klame" o svojich záväzkoch k denuklearizácii, dodal Mun.
Pchjongjang sa päť rokov po samite v Hanoji vyhlásil za "nezvratnú" jadrovú veľmoc, urýchlil vývoj zbraní, označil Soul za svojho "úhlavného nepriateľa" a pohrozil mu vojnou pre "čo i len najmenšie narušenie svojho územia". KĽDR sa taktiež zblížila s Moskvou a údajne jej dodáva zbrane výmenou za vesmírne technológie, čo by bolo v rozpore so sankciami OSN voči obom krajinám.
Kimovi a Trumpovi sa nepodarilo uzavrieť dohodu, pretože Washington požadoval úplnú denuklearizáciu ešte predtým, ako zvážil zmiernenie sankcií, napísal Mun. "Spätne ľutujem, že Južná Kórea nepostupovala účinnejšie, nevypočula si požiadavky KĽDR a nepostúpila ich Washingtonu, ak ich považovala za rozumné," tvrdí juhokórejský exprezident.
"Hoci existujú negatívne názory na Trumpa, v aliančnej diplomacii bol pre mňa veľmi vhodným partnerom. Aj keď sa o ňom hovorí, že je hrubý a prísny, ja som si ho obľúbil pre jeho úprimnosť. S človekom, ktorý má usmievavú tvár, ale správa sa inak - a preto sa nedá čítať -, je ťažšie jednať," dodal Mun.
Trump sa ospravedlnil a zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že samit v Hanoji sa skončil bez dohody, napísal Mun. Trump bol "ochotný prijať podmienky Severokórejčanov, ale vtedajší poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton vystúpil rozhodne proti", napísal Mun.
Keď Trump požiadal vtedajšieho ministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea o ďalší názor, ten súhlasil s Boltonom, takže Trumpovi nezostalo nič iné, ako cúvnuť, spresnil Mun.
Mun Če-ina vystriedal vo funkcii konzervatívec Jun Sok-jol, ktorý zaujal výrazne "dravejší" postoj voči Severnej Kórei.
Mun, ktorý stál na čele Južnej Kórey v rokoch 2017-2022, sa podieľal na sprostredkovaní dvoch významných samitov medzi Kimom a vtedajším prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorých cieľom bolo zabezpečiť denuklearizáciu KĽDR výmenou za zmiernenie sankcií voči Pchjongjangu.
Po stroskotaní druhého samitu vo vietnamskom hlavnom meste Hanoj v roku 2019 sa však od diplomatických kontaktov upustilo a vzťahy medzi oboma Kóreami sú teraz na jednom z najhorších bodov za uplynulé roky, zatiaľ čo Kim zdvojnásobil výrobu zbraní a zblížil sa so svojím spojencom Ruskom.
V memoároch s názvom "Z periférie do centra", ktoré vyšli minulý týždeň v piatok, Mun veľmi podrobne opisuje svoje kontakty so severokórejským vodcom. "Kim povedal, že by sa vzdal jadrových zbraní, ak by existovala záruka prežitia jeho režimu," uviedol Mun v knihe a dodal, že mal pocit, že mladý severokórejský vodca bol vtedy "veľmi úprimný".
Kim si však bol "dobre vedomý nedôvery zo strany medzinárodného spoločenstva a presvedčenia USA, že KĽDR klame" o svojich záväzkoch k denuklearizácii, dodal Mun.
Pchjongjang sa päť rokov po samite v Hanoji vyhlásil za "nezvratnú" jadrovú veľmoc, urýchlil vývoj zbraní, označil Soul za svojho "úhlavného nepriateľa" a pohrozil mu vojnou pre "čo i len najmenšie narušenie svojho územia". KĽDR sa taktiež zblížila s Moskvou a údajne jej dodáva zbrane výmenou za vesmírne technológie, čo by bolo v rozpore so sankciami OSN voči obom krajinám.
Kimovi a Trumpovi sa nepodarilo uzavrieť dohodu, pretože Washington požadoval úplnú denuklearizáciu ešte predtým, ako zvážil zmiernenie sankcií, napísal Mun. "Spätne ľutujem, že Južná Kórea nepostupovala účinnejšie, nevypočula si požiadavky KĽDR a nepostúpila ich Washingtonu, ak ich považovala za rozumné," tvrdí juhokórejský exprezident.
"Hoci existujú negatívne názory na Trumpa, v aliančnej diplomacii bol pre mňa veľmi vhodným partnerom. Aj keď sa o ňom hovorí, že je hrubý a prísny, ja som si ho obľúbil pre jeho úprimnosť. S človekom, ktorý má usmievavú tvár, ale správa sa inak - a preto sa nedá čítať -, je ťažšie jednať," dodal Mun.
Trump sa ospravedlnil a zároveň vyjadril ľútosť nad tým, že samit v Hanoji sa skončil bez dohody, napísal Mun. Trump bol "ochotný prijať podmienky Severokórejčanov, ale vtedajší poradca pre národnú bezpečnosť John Bolton vystúpil rozhodne proti", napísal Mun.
Keď Trump požiadal vtedajšieho ministra zahraničných vecí USA Mikea Pompea o ďalší názor, ten súhlasil s Boltonom, takže Trumpovi nezostalo nič iné, ako cúvnuť, spresnil Mun.
Mun Če-ina vystriedal vo funkcii konzervatívec Jun Sok-jol, ktorý zaujal výrazne "dravejší" postoj voči Severnej Kórei.