Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Post predsedu Európskej rady by mohla získať Kristalina Georgievová, Charles Michel je zasa silným kandidátom na pozíciu šéfa diplomacie EÚ. Post predsedu EP by mal pripadnúť Manfredovi Weberovi.
Autor TASR
Brusel 1. júla (TASR) - Z krajín strednej a juhovýchodnej Európy len Bulharsko a Slovinsko podporujú kandidatúru socialistu Fransa Timmermansa na post predsedu budúcej Európskej komisie (EK). Aj posledné správy z prostredia rokovaní lídrov EÚ naznačili, že Holanďan Timmermans zostal v hre o túto pozíciu.
Rovnaké zdroje naznačili, že post predsedu Európskej rady by mohla získať bývalá bulharská eurokomisárka a výkonná riaditeľka Svetovej banky Kristalina Georgievová, belgický premiér Charles Michel je zasa silným kandidátom na pozíciu šéfa diplomacie EÚ, o ktorej sa pred summitom hovorilo aj v súvislosti so slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom. Post predsedu Európskeho parlamentu by mal pripadnúť Manfredovi Weberovi z Nemecka.
Timmermans sa stal najčastejšie skloňovaným kandidátom na post šéfa eurokomisie po tom, ako z hry o túto funkciu vypadol Weber.
Bulharský premiér Bojko Borisov a slovinský premiér Marjan Šarec svoj postoj dali najavo v súvislosti s mimoriadnym summitom EÚ zameraným na obsadenie kľúčových postov v štruktúrach Európskej únie, ktorý sa začal v nedeľu a preklopil sa do pondelňajších rokovaní medzi lídrami 28-člennej Únie. V pondelok dopoludnia sa však na summite čoraz častejšie hovorilo o takzvanej blokovacej menšine, čiže skupine členských krajín, ktoré môžu zablokovať šance Timmermansa.
Na zvolenie šéfa eurokomisie je potrebný súhlas 21 lídrov členských krajín, ktorí zastupujú najmenej 65 percent populácie Únie.
Viaceré diplomatické zdroje naznačili, že súčasťou blokovacej menšiny sú krajiny Vyšehradskej štvorky - Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko -, za ktorými stoja aj Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko, Rumunsko a Taliansko. V prípade krajín V4 ide o snahu dodržať jednotu skupiny, hoci pre Maďarsko a Poľsko platí, že ide aj o akési osobné animozity voči Timmermansovi, ktorý v mene eurokomisie presadzoval dodržiavanie princípov právneho štátu a nezávislosti justície. Jedinou krajinou V4, ktorá ma sociálnodemokratickú vládu a mala by teda podporiť Timmermansa, je Slovensko.
V prípade Cypru, Chorvátska, Lotyšska a Rumunska ide o snahu podporiť EPP v súboji o kreslo šéfa eurokomisie a Taliansko naznačilo, že ak blokovacia menšina vznikne, tak sa k nej pridá.
Zaujímavý je postoj Bulharska, ktorého premiér Bojko Borisov patrí medzi známe tváre a hlasy v EPP, avšak otvorene podporil Timmermansa na najvyššiu pozíciu v exekutíve EÚ. Mohli byť za tým ale záujmy získať podporu pre bulharskú nominantku pre predsedníctvo Európskej rady. Rovnaký postoj ako Borisov zaujal aj slovinský sociálno-liberálne orientovaný premiér Marjan Šarec, čo znamená, že z ôsmich stredo- a východoeurópskych krajín EÚ dávajú iba dve šancu Timmermansovi.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Rovnaké zdroje naznačili, že post predsedu Európskej rady by mohla získať bývalá bulharská eurokomisárka a výkonná riaditeľka Svetovej banky Kristalina Georgievová, belgický premiér Charles Michel je zasa silným kandidátom na pozíciu šéfa diplomacie EÚ, o ktorej sa pred summitom hovorilo aj v súvislosti so slovenským eurokomisárom Marošom Šefčovičom. Post predsedu Európskeho parlamentu by mal pripadnúť Manfredovi Weberovi z Nemecka.
Timmermans sa stal najčastejšie skloňovaným kandidátom na post šéfa eurokomisie po tom, ako z hry o túto funkciu vypadol Weber.
Bulharský premiér Bojko Borisov a slovinský premiér Marjan Šarec svoj postoj dali najavo v súvislosti s mimoriadnym summitom EÚ zameraným na obsadenie kľúčových postov v štruktúrach Európskej únie, ktorý sa začal v nedeľu a preklopil sa do pondelňajších rokovaní medzi lídrami 28-člennej Únie. V pondelok dopoludnia sa však na summite čoraz častejšie hovorilo o takzvanej blokovacej menšine, čiže skupine členských krajín, ktoré môžu zablokovať šance Timmermansa.
Na zvolenie šéfa eurokomisie je potrebný súhlas 21 lídrov členských krajín, ktorí zastupujú najmenej 65 percent populácie Únie.
Viaceré diplomatické zdroje naznačili, že súčasťou blokovacej menšiny sú krajiny Vyšehradskej štvorky - Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko -, za ktorými stoja aj Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko, Rumunsko a Taliansko. V prípade krajín V4 ide o snahu dodržať jednotu skupiny, hoci pre Maďarsko a Poľsko platí, že ide aj o akési osobné animozity voči Timmermansovi, ktorý v mene eurokomisie presadzoval dodržiavanie princípov právneho štátu a nezávislosti justície. Jedinou krajinou V4, ktorá ma sociálnodemokratickú vládu a mala by teda podporiť Timmermansa, je Slovensko.
V prípade Cypru, Chorvátska, Lotyšska a Rumunska ide o snahu podporiť EPP v súboji o kreslo šéfa eurokomisie a Taliansko naznačilo, že ak blokovacia menšina vznikne, tak sa k nej pridá.
Zaujímavý je postoj Bulharska, ktorého premiér Bojko Borisov patrí medzi známe tváre a hlasy v EPP, avšak otvorene podporil Timmermansa na najvyššiu pozíciu v exekutíve EÚ. Mohli byť za tým ale záujmy získať podporu pre bulharskú nominantku pre predsedníctvo Európskej rady. Rovnaký postoj ako Borisov zaujal aj slovinský sociálno-liberálne orientovaný premiér Marjan Šarec, čo znamená, že z ôsmich stredo- a východoeurópskych krajín EÚ dávajú iba dve šancu Timmermansovi.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
