Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z konečných výsledkov vyplýva, že Djukanoviča v prvom kole podporilo 35,4 percenta voličov.
Autor TASR
Podgorica 21. marca (TASR) — Ústredná volebná komisia v Čiernej Hore utorňajším zverejnením oficiálnych výsledkov prvého kola prezidentských volieb konaných v nedeľu potvrdila, že do druhého kola postúpili úradujúci prezident Milo Djukanovič a proeurópsky orientovaný ekonóm Jakov Milatovič. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Z konečných výsledkov vyplýva, že Djukanoviča v prvom kole podporilo 35,4 percenta voličov. Za Milatoviča hlasovalo 28,9 percenta voličov. Analytici považujú za favorita druhého kola volieb, vypísaného na 2. apríla, práve Milatoviča.
"Djukanovič má strategický problém .... odkiaľ získať hlasy. Milatovičove šance na získanie väčšiny sú výrazne vyššie," povedal analytik Miloš Bešič pre verejnoprávnu televíziu RTCG.
S výzvou podporiť Milatoviča sa na svojich voličov obrátili aj ďalší kandidáti z prvého kola volieb, vrátane lídra proruského Demokratického frontu (DF) Andriju Mandiča, ktorý skončil tretí s takmer 20 percentami hlasov.
Djukanovič je veteránom čiernohorskej politiky, v ktorej sa pohybuje už 33 rokov. Od roku 1991 bol šesťkrát premiérom. V prípade ďalšieho víťazstva v prezidentských voľbách to bude jeho tretie funkčné obdobie na poste prezidenta.
Oponenti obviňujú Djukanoviča a jeho stredoľavicovú Demokratickú stranu socialistov (DPS) z korupcie, prepojenia na organizovaný zločin a z toho, že krajinu s približne 620.000 obyvateľmi spravuje ako svoj osobný majetok. Djukanovič tieto obvinenia odmieta.
V nedeľu neskoro večer Djukanovič vyhlásil, že je presvedčený, že si zabezpečí tretie funkčné obdobie na čele štátu. Argumentoval, že najlepšie vyjadruje "to, čo občania, európska Čierna Hora, potrebujú".
Tridsaťsedemročný Milatovič označil svoj úspech za víťazstvo "rovnejšej a spravodlivejšej Čiernej Hory" a prisľúbil, že o dva týždne svojho súpera porazí.
Pod vedením Djukanoviča a jeho strany Čierna Hora vstúpila do NATO, začala rokovania o členstve v EÚ a odklonila sa od Ruska. Po invázii ruskej armády na Ukrajinu sa tiež pripojila k sankciám EÚ voči Moskve. Kremeľ následne zaradil Čiernu Horu na svoj zoznam nepriateľských štátov.
V Čiernej Hore sa tento rok uskutočnia aj predčasné parlamentné voľby. Skončila sa totiž trojmesačná lehota, ktorú mal dezignovaný premiér a bývalý vysoko postavený diplomat Miodrag Lekič na sformovanie nového kabinetu. Djukanovič preto minulý štvrtok parlament rozpustil a na druhý deň vypísal predčasné voľby na 11. júna.
Z konečných výsledkov vyplýva, že Djukanoviča v prvom kole podporilo 35,4 percenta voličov. Za Milatoviča hlasovalo 28,9 percenta voličov. Analytici považujú za favorita druhého kola volieb, vypísaného na 2. apríla, práve Milatoviča.
"Djukanovič má strategický problém .... odkiaľ získať hlasy. Milatovičove šance na získanie väčšiny sú výrazne vyššie," povedal analytik Miloš Bešič pre verejnoprávnu televíziu RTCG.
S výzvou podporiť Milatoviča sa na svojich voličov obrátili aj ďalší kandidáti z prvého kola volieb, vrátane lídra proruského Demokratického frontu (DF) Andriju Mandiča, ktorý skončil tretí s takmer 20 percentami hlasov.
Djukanovič je veteránom čiernohorskej politiky, v ktorej sa pohybuje už 33 rokov. Od roku 1991 bol šesťkrát premiérom. V prípade ďalšieho víťazstva v prezidentských voľbách to bude jeho tretie funkčné obdobie na poste prezidenta.
Oponenti obviňujú Djukanoviča a jeho stredoľavicovú Demokratickú stranu socialistov (DPS) z korupcie, prepojenia na organizovaný zločin a z toho, že krajinu s približne 620.000 obyvateľmi spravuje ako svoj osobný majetok. Djukanovič tieto obvinenia odmieta.
V nedeľu neskoro večer Djukanovič vyhlásil, že je presvedčený, že si zabezpečí tretie funkčné obdobie na čele štátu. Argumentoval, že najlepšie vyjadruje "to, čo občania, európska Čierna Hora, potrebujú".
Tridsaťsedemročný Milatovič označil svoj úspech za víťazstvo "rovnejšej a spravodlivejšej Čiernej Hory" a prisľúbil, že o dva týždne svojho súpera porazí.
Pod vedením Djukanoviča a jeho strany Čierna Hora vstúpila do NATO, začala rokovania o členstve v EÚ a odklonila sa od Ruska. Po invázii ruskej armády na Ukrajinu sa tiež pripojila k sankciám EÚ voči Moskve. Kremeľ následne zaradil Čiernu Horu na svoj zoznam nepriateľských štátov.
V Čiernej Hore sa tento rok uskutočnia aj predčasné parlamentné voľby. Skončila sa totiž trojmesačná lehota, ktorú mal dezignovaný premiér a bývalý vysoko postavený diplomat Miodrag Lekič na sformovanie nového kabinetu. Djukanovič preto minulý štvrtok parlament rozpustil a na druhý deň vypísal predčasné voľby na 11. júna.
