Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šesťročné funkčné obdobie Niinistöa sa skončí v marci. Hlavou štátu je od roku 2012 a vo voľbách v roku 2018 svoj mandát obhájil. O ďalšie znovuzvolenie sa už uchádzať nemôže.
Autor TASR
Helsinki 26. januára (TASR) - Voliči vo Fínsku budú v nedeľu hlasovať v prvom kole prezidentských volieb o nástupcovi súčasného prezidenta Sauliho Niinistöa. O zvolenie sa uchádza deväť kandidátov, o víťazovi sa však pravdepodobne rozhodne až v druhom kole. TASR správu prevzala v piatok z agentúr AP a Reuters.
V krajine je približne 4,5 milióna oprávnených voličov, ktorí si budú vyberať zo šiestich mužov a troch žien. V prípade, že ani jeden z nich nezíska najmenej 50 percent hlasov, uskutoční sa 11. februára druhé kolo volieb, v ktorom sa stretnú dvaja najúspešnejší uchádzači.
Volebné miestnosti sa otvoria o 9.00 h miestneho času (8.00 h SEČ) a uzavrú ich o 20.00 h (21.00 h SEČ). Výsledky sa očakávajú ešte pred polnocou a konečný stav prvého kola bude potvrdený 30. januára.
Šesťročné funkčné obdobie Niinistöa sa skončí v marci. Hlavou štátu je od roku 2012 a vo voľbách v roku 2018 svoj mandát obhájil. O ďalšie znovuzvolenie sa už uchádzať nemôže.
Fíni ocenili Niinistove zásluhy pri udržiavaní blízkych vzťahov a v úsilí o dialóg s náprotivkami v Moskve, Washingtone a Pekingu, píše AP. Kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom však od začiatku vojny na Ukrajine takmer nemal.
Hlavnými kandidátmi sú podľa prieskumov bývalý premiér (2014-15) Alexander Stubb a exminister zahraničných vecí (2019-23) Pekka Haavisto. Víťazstvo niektorého z kandidátov už v prvom kole sa neočakáva.
O funkciu hlavy štátu sa uchádza aj súčasný predseda parlamentu Jussi Halla-aho z pravicovej strany Praví Fíni (PS) či guvernér fínskej národnej banky Olli Rehn.
Fínsky prezident má výkonnú moc pri tvorbe zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ, ako sú Spojené štáty, Rusko a Čína. Takisto vymenúva premiéra a členov vlády, podpisuje zákony a je hlavným veliteľom ozbrojených síl.
"Hlavná úloha prezidenta je riadiť zahraničnú politiku," uviedol pre AP profesor politických vied Teivo Teivanen z Helsinskej univerzity. Vplyv prezidenta vo Fínsku sa podľa jeho slov posilnil z dôvodu vstupu krajiny do NATO a nárastu dôležitosti bezpečnostných otázok vrátane ruskej invázie na Ukrajinu.
Fínsko vlani v apríli vstúpilo do NATO a v novembri v dôsledku narastajúceho prílevu migrantov uzavrelo všetky hraničné priechody s Ruskom. Obe krajiny majú spoločné hranice v dĺžke 1340 kilometrov.
V krajine je približne 4,5 milióna oprávnených voličov, ktorí si budú vyberať zo šiestich mužov a troch žien. V prípade, že ani jeden z nich nezíska najmenej 50 percent hlasov, uskutoční sa 11. februára druhé kolo volieb, v ktorom sa stretnú dvaja najúspešnejší uchádzači.
Volebné miestnosti sa otvoria o 9.00 h miestneho času (8.00 h SEČ) a uzavrú ich o 20.00 h (21.00 h SEČ). Výsledky sa očakávajú ešte pred polnocou a konečný stav prvého kola bude potvrdený 30. januára.
Šesťročné funkčné obdobie Niinistöa sa skončí v marci. Hlavou štátu je od roku 2012 a vo voľbách v roku 2018 svoj mandát obhájil. O ďalšie znovuzvolenie sa už uchádzať nemôže.
Fíni ocenili Niinistove zásluhy pri udržiavaní blízkych vzťahov a v úsilí o dialóg s náprotivkami v Moskve, Washingtone a Pekingu, píše AP. Kontakty s ruským prezidentom Vladimirom Putinom však od začiatku vojny na Ukrajine takmer nemal.
Hlavnými kandidátmi sú podľa prieskumov bývalý premiér (2014-15) Alexander Stubb a exminister zahraničných vecí (2019-23) Pekka Haavisto. Víťazstvo niektorého z kandidátov už v prvom kole sa neočakáva.
O funkciu hlavy štátu sa uchádza aj súčasný predseda parlamentu Jussi Halla-aho z pravicovej strany Praví Fíni (PS) či guvernér fínskej národnej banky Olli Rehn.
Fínsky prezident má výkonnú moc pri tvorbe zahraničnej a bezpečnostnej politiky, najmä vo vzťahu ku krajinám mimo EÚ, ako sú Spojené štáty, Rusko a Čína. Takisto vymenúva premiéra a členov vlády, podpisuje zákony a je hlavným veliteľom ozbrojených síl.
"Hlavná úloha prezidenta je riadiť zahraničnú politiku," uviedol pre AP profesor politických vied Teivo Teivanen z Helsinskej univerzity. Vplyv prezidenta vo Fínsku sa podľa jeho slov posilnil z dôvodu vstupu krajiny do NATO a nárastu dôležitosti bezpečnostných otázok vrátane ruskej invázie na Ukrajinu.
Fínsko vlani v apríli vstúpilo do NATO a v novembri v dôsledku narastajúceho prílevu migrantov uzavrelo všetky hraničné priechody s Ruskom. Obe krajiny majú spoločné hranice v dĺžke 1340 kilometrov.
