Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu. Jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc Aliancie s Ruskom zdvojnásobila.
Autor TASR
Helsinki 16. augusta (TASR) – Rusko zatiaľ nesplnilo hrozbu, že po vstupe Fínska do NATO presunie k jeho hranici viac vojakov. Uviedla to v utorok pre agentúru AFP fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová, informuje TASR.
Moskva v apríli označila členstvo Fínska v NATO za "útok na bezpečnosť" Ruska a vyhlásila, že "podnikne protiopatrenia... v taktickej a strategickej rovine".
Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu. Jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc Aliancie s Ruskom zdvojnásobila.
"Rusko oznámilo vojenské reformy a vytvorenie nových jednotiek na severozápade Ruska už v decembri minulého roka s odkazom na rozšírenie prítomnosti NATO," uviedla Valtonenová.
"Nezdá sa, že by tieto aktivity postupovali veľmi rýchlo," konštatovala v e-maile. "Zdá sa, že ruské zdroje sú momentálne viazané inde," doplnila v súvislosti s Ukrajinou. Situácia na východnej hranici Fínska je podľa nej pokojná.
Ofenzíva Kremľa na Ukrajine zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe a podnietila Fínsko, aby po desaťročiach vojenskej neutrality požiadalo o členstvo v NATO. Severská krajina v súčasnosti buduje oplotenie na 200-kilometrovom úseku hranice s Ruskom. Dokončiť by ho mali v roku 2026.
Valtonenová uviedla, že Fínsko bolo vždy dobre pripravené na rôzne situácie vrátane terajšej. "NATO je obranná aliancia a neohrozuje Rusko o nič viac, ako by ho ohrozovalo Fínsko... Kritika NATO zo strany Ruska je dlhodobým postojom a nie je to nič nové," dodala.
Moskva v apríli označila členstvo Fínska v NATO za "útok na bezpečnosť" Ruska a vyhlásila, že "podnikne protiopatrenia... v taktickej a strategickej rovine".
Fínsko má s Ruskom 1340-kilometrovú hranicu. Jeho vstupom do NATO sa celková dĺžka hraníc Aliancie s Ruskom zdvojnásobila.
"Rusko oznámilo vojenské reformy a vytvorenie nových jednotiek na severozápade Ruska už v decembri minulého roka s odkazom na rozšírenie prítomnosti NATO," uviedla Valtonenová.
"Nezdá sa, že by tieto aktivity postupovali veľmi rýchlo," konštatovala v e-maile. "Zdá sa, že ruské zdroje sú momentálne viazané inde," doplnila v súvislosti s Ukrajinou. Situácia na východnej hranici Fínska je podľa nej pokojná.
Ofenzíva Kremľa na Ukrajine zmenila bezpečnostnú situáciu v Európe a podnietila Fínsko, aby po desaťročiach vojenskej neutrality požiadalo o členstvo v NATO. Severská krajina v súčasnosti buduje oplotenie na 200-kilometrovom úseku hranice s Ruskom. Dokončiť by ho mali v roku 2026.
Valtonenová uviedla, že Fínsko bolo vždy dobre pripravené na rôzne situácie vrátane terajšej. "NATO je obranná aliancia a neohrozuje Rusko o nič viac, ako by ho ohrozovalo Fínsko... Kritika NATO zo strany Ruska je dlhodobým postojom a nie je to nič nové," dodala.