Marinová zdôraznila, že Fínsko ako partner NATO nespadá pod článok 5 Aliancie, v ktorom sa uvádza, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých.
Autor TASR
Helsinki 13. apríla (TASR) - Fínsko sa rozhodne o prípadnom podaní žiadosti o vstup do Severoatlantickej aliancie v priebehu niekoľkých týždňov. V stredu to oznámila fínska premiérka Sanna Marinová na tlačovej konferencii so svojou švédskou kolegyňou Magdalenou Andressonovou. TASR prevzala správu od agentúry AFP.
Marinová zdôraznila, že Fínsko ako partner NATO nespadá pod článok 5 Aliancie, v ktorom sa uvádza, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Podľa fínskej premiérky okrem vstupu do NATO neexistuje iný spôsob získania takýchto bezpečnostných záruk.
Fínski poslanci v stredu dostali správu, ktorá skúma "zásadné zmeny" bezpečnostného prostredia vplyvom ruskej invázie na Ukrajinu a má vo Fínsku odštartovať diskusiu o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie. Analytici predpokladajú, že Fínsko podá žiadosť o členstvo v čase júnového summitu NATO v Madride.
Fínsko sa v minulosti rozhodlo nevstúpiť do Severoatlantickej aliancie, aby neprovokovalo Rusko, ktoré je jeho východným susedom. Vojna na Ukrajine vyvolala obrat vo verejnej a politickej mienke v súvislosti s dlhodobou vojenskou neutralitou aj v susednom Švédsku.
Marinová zdôraznila, že Fínsko ako partner NATO nespadá pod článok 5 Aliancie, v ktorom sa uvádza, že útok na jedného člena sa považuje za útok na všetkých. Podľa fínskej premiérky okrem vstupu do NATO neexistuje iný spôsob získania takýchto bezpečnostných záruk.
Fínski poslanci v stredu dostali správu, ktorá skúma "zásadné zmeny" bezpečnostného prostredia vplyvom ruskej invázie na Ukrajinu a má vo Fínsku odštartovať diskusiu o možnom vstupe do Severoatlantickej aliancie. Analytici predpokladajú, že Fínsko podá žiadosť o členstvo v čase júnového summitu NATO v Madride.
Fínsko sa v minulosti rozhodlo nevstúpiť do Severoatlantickej aliancie, aby neprovokovalo Rusko, ktoré je jeho východným susedom. Vojna na Ukrajine vyvolala obrat vo verejnej a politickej mienke v súvislosti s dlhodobou vojenskou neutralitou aj v susednom Švédsku.