Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Plot bude vysoký okolo troch metrov a na vrchole bude umiestnený ostnatý drôt.
Autor TASR
Helsinki 18. novembra (TASR) - Fínsko v piatok predstavilo plán na zvýšenie bezpečnosti svojej hranice s Ruskou federáciou, ktorý zahŕňa aj výstavbu približne 200-kilometrového plota za zhruba 380 miliónov eur. S odvolaním sa na fínsku pohraničnú stráž o tom informuje agentúra AFP.
Fínsko má s Ruskom 1300 kilometrov dlhé štátne hranice. Plot bude vysoký okolo troch metrov a na vrchole bude umiestnený ostnatý drôt. Mimoriadne rizikové časti hranice budú vybavené kamerami na nočné videnie, svetlami a reproduktormi, priblížil na tlačovej konferencii manažér projektu Ismo Kurki.
Výstavba plota bude prebiehať v troch fázach. Ako prvý bude v marci 2023 osadený plot na trojkilometrovom úseku na hraničnom priechode Imatra. Druhá fáza, ktorá sa začne koncom budúceho roku, bude zahŕňať výstavbu 70 kilometrov plota v oblastiach pri hraničných priechodoch. Vláda už vyčlenila zo štátneho rozpočtu šesť miliónov eur na prvú a 139 miliónov eur na druhú časť projektu. Finálna fáza sa má podľa slov generála Jariho Tolppanena z pohraničnej stráže dokončiť v roku 2025 alebo 2026. Ako povedal novinárom, ide o jeden z najväčších projektov fínskej pohraničnej stráže.
AFP pripomína, že Fínsko, ktoré sa rovnako ako Švédsko v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozhodlo požiadať o členstvo v NATO, schválilo v júli pre obavy, že Moskva by mohla využívať migrantov na vyvíjanie tlaku na Helsinski, dodatky k zákonu o pohraničnej stráži. Tie umožňujú v prípade, že by krajina zaznamenala rozsiahle pokusy o prekračovanie jej hraníc, uzavrieť hraničné priechody a sústrediť žiadateľov o azyl na konkrétnych miestach. V "extrémnych situáciách" by pohraničná stráž mala po novom aj úlohu zabrániť vstupu do krajiny.
Tolppanen poznamenal, že vojna na Ukrajine zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu, a preto je potrebné pristúpiť k výstavbe plota.
V súčasnosti chránia fínske hranice hlavne drevené ohrady, ktorých úlohou je brániť pohybu dobytka na druhú stranu hranice.
Fínsko evidovalo prílev Rusov v septembri po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil mobilizáciu záložníkov. Helsinki však zareagovali prísnym obmedzením vstupu do krajiny pre ruských občanov.
Bezpečnosť na hraniciach s Ruskom už posilnili alebo tak plánujú spraviť aj Estónsko, Lotyšsko a Poľsko.
Fínsko má s Ruskom 1300 kilometrov dlhé štátne hranice. Plot bude vysoký okolo troch metrov a na vrchole bude umiestnený ostnatý drôt. Mimoriadne rizikové časti hranice budú vybavené kamerami na nočné videnie, svetlami a reproduktormi, priblížil na tlačovej konferencii manažér projektu Ismo Kurki.
Výstavba plota bude prebiehať v troch fázach. Ako prvý bude v marci 2023 osadený plot na trojkilometrovom úseku na hraničnom priechode Imatra. Druhá fáza, ktorá sa začne koncom budúceho roku, bude zahŕňať výstavbu 70 kilometrov plota v oblastiach pri hraničných priechodoch. Vláda už vyčlenila zo štátneho rozpočtu šesť miliónov eur na prvú a 139 miliónov eur na druhú časť projektu. Finálna fáza sa má podľa slov generála Jariho Tolppanena z pohraničnej stráže dokončiť v roku 2025 alebo 2026. Ako povedal novinárom, ide o jeden z najväčších projektov fínskej pohraničnej stráže.
AFP pripomína, že Fínsko, ktoré sa rovnako ako Švédsko v súvislosti s vojnou na Ukrajine rozhodlo požiadať o členstvo v NATO, schválilo v júli pre obavy, že Moskva by mohla využívať migrantov na vyvíjanie tlaku na Helsinski, dodatky k zákonu o pohraničnej stráži. Tie umožňujú v prípade, že by krajina zaznamenala rozsiahle pokusy o prekračovanie jej hraníc, uzavrieť hraničné priechody a sústrediť žiadateľov o azyl na konkrétnych miestach. V "extrémnych situáciách" by pohraničná stráž mala po novom aj úlohu zabrániť vstupu do krajiny.
Tolppanen poznamenal, že vojna na Ukrajine zásadne zmenila bezpečnostnú situáciu, a preto je potrebné pristúpiť k výstavbe plota.
V súčasnosti chránia fínske hranice hlavne drevené ohrady, ktorých úlohou je brániť pohybu dobytka na druhú stranu hranice.
Fínsko evidovalo prílev Rusov v septembri po tom, čo šéf Kremľa Vladimir Putin vyhlásil mobilizáciu záložníkov. Helsinki však zareagovali prísnym obmedzením vstupu do krajiny pre ruských občanov.
Bezpečnosť na hraniciach s Ruskom už posilnili alebo tak plánujú spraviť aj Estónsko, Lotyšsko a Poľsko.
