Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Stalo sa tak bez pompéznosti, keďže lídri členských krajín EÚ sa momentálne stretávajú v Bruseli s cieľom obsadiť vedúce pozície v Únii.
Autor TASR
Helsinki 1. júla (TASR) - Fínsko sa v pondelok ujalo polročného rotujúceho predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré prevzalo od Rumunska. Stalo sa tak bez pompéznosti, keďže lídri členských krajín EÚ sa momentálne stretávajú v Bruseli s cieľom obsadiť vedúce pozície v Únii, informovala tlačová agentúra DPA.
Hlavnou problematikou fínskeho predsedníctva bude "globálne vedenie v riešení klimatických zmien". Znamená to tiež úsilie o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, uviedol počas prejavu v parlamente minulý týždeň fínsky premiér Antti Rinne. Mottom fínskeho predsedníctva je "Udržateľná Európa - udržateľná budúcnosť".
Rinne pripomenul, ako sa mladí ľudia v Európe a inde schádzajú pred budovami svojich parlamentov, aby ukázali, čo si myslia o klimatickej kríze ako závažnom probléme, ktorý ich znepokojuje.
Premiér narážal na protesty organizované pod sloganom "Piatky pre budúcnosť", ktoré boli inšpirované mladou švédskou aktivistkou Gretou Thunbergovou. "Počas fínskeho predsedníctva nebudeme len načúvať záujmom mladých ľudí, ale budeme na ne aj odpovedať," vyhlásil Rinne.
Fínske predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako aj celú Úniu čaká výzva v podobe odloženého vystúpenia Británie z tohto bloku, ktoré sa má zrealizovať koncom októbra. Ak sa Londýnu dovtedy nepodarí dosiahnuť dohodu s EÚ, dôjde k bezdohodovému brexitu s množstvom problémov pre obe strany.
Ďalšími kľúčovými záležitosťami nasledujúceho polroka sú rozhodovanie o rozpočte EÚ pre obdobie 2021-27, migrácia či obrana spoločných hodnôt Únie, akými sú právny poriadok, ľudské práva, rovnosť a demokracia.
Fínsko je ochotné diskutovať o "miernom zvýšení" rozpočtu na pozadí nutnosti podporovať nové oblasti, ako je imigračná politika, výskum a rozvoj či vonkajšie vzťahy, uviedla šéfka Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy (FIIA) Teija Tiilikainenová.
Pre Fínsko ide už o tretie predsedníctvo v Rade Európskej únie od roku 1995, keď táto severská krajina vstúpila do EÚ. Na rozdiel od roku 2006, keď Fínsko naposledy predsedalo v Rade EÚ, sa vďaka reformám posilnila úloha iných inštitúcií Únie, všíma si DPA.
Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky sa o členstve Fínska v Európskej únii vyjadruje pozitívne 56 percent obyvateľov, zatiaľ čo 13 percent respondentov má k nemu negatívny postoj.
Hlavnou problematikou fínskeho predsedníctva bude "globálne vedenie v riešení klimatických zmien". Znamená to tiež úsilie o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050, uviedol počas prejavu v parlamente minulý týždeň fínsky premiér Antti Rinne. Mottom fínskeho predsedníctva je "Udržateľná Európa - udržateľná budúcnosť".
Rinne pripomenul, ako sa mladí ľudia v Európe a inde schádzajú pred budovami svojich parlamentov, aby ukázali, čo si myslia o klimatickej kríze ako závažnom probléme, ktorý ich znepokojuje.
Premiér narážal na protesty organizované pod sloganom "Piatky pre budúcnosť", ktoré boli inšpirované mladou švédskou aktivistkou Gretou Thunbergovou. "Počas fínskeho predsedníctva nebudeme len načúvať záujmom mladých ľudí, ale budeme na ne aj odpovedať," vyhlásil Rinne.
Fínske predsedníctvo v Rade Európskej únie, ako aj celú Úniu čaká výzva v podobe odloženého vystúpenia Británie z tohto bloku, ktoré sa má zrealizovať koncom októbra. Ak sa Londýnu dovtedy nepodarí dosiahnuť dohodu s EÚ, dôjde k bezdohodovému brexitu s množstvom problémov pre obe strany.
Ďalšími kľúčovými záležitosťami nasledujúceho polroka sú rozhodovanie o rozpočte EÚ pre obdobie 2021-27, migrácia či obrana spoločných hodnôt Únie, akými sú právny poriadok, ľudské práva, rovnosť a demokracia.
Fínsko je ochotné diskutovať o "miernom zvýšení" rozpočtu na pozadí nutnosti podporovať nové oblasti, ako je imigračná politika, výskum a rozvoj či vonkajšie vzťahy, uviedla šéfka Fínskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy (FIIA) Teija Tiilikainenová.
Pre Fínsko ide už o tretie predsedníctvo v Rade Európskej únie od roku 1995, keď táto severská krajina vstúpila do EÚ. Na rozdiel od roku 2006, keď Fínsko naposledy predsedalo v Rade EÚ, sa vďaka reformám posilnila úloha iných inštitúcií Únie, všíma si DPA.
Podľa najnovších prieskumov verejnej mienky sa o členstve Fínska v Európskej únii vyjadruje pozitívne 56 percent obyvateľov, zatiaľ čo 13 percent respondentov má k nemu negatívny postoj.
