Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 25. december 2024
< sekcia Zahraničie

Fínsky minister obrany nastúpi v januári na otcovskú dovolenku

Zľava fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto a fínsky minister obrany Antti Kaikkonen prezentujú správu o zmenách v zahraničnej a bezpečnostnej politike Fínska po invázii Ruska na Ukrajine, 13. apríla 2022 v Helsinkách. Foto: TASR/AP

Fínsko a Švédsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a v máji požiadali o členstvo v NATO.

Helsinki 15. decembra (TASR) - Fínsky minister obrany Antti Kaikkonen pôjde začiatkom budúceho roka na takmer dvojmesačnú otcovskú dovolenku. Ako píše agentúra AFP, stane sa tak v čase, keď sa Helsinki uchádzajú o členstvo v Severoatlantickej aliancii v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Rozhodnutie Kaikkonena privítala vo štvrtok jeho stredoľavá strana Fínsky stred. "S hrdosťou podporujeme rozhodnutie Anttiho Kaikkonena," uviedla vo vyhlásení šéfka strany Annika Saarikková, ktorá je aj ministerkou financií. Kaikkonen (48), ktorý oznámil narodenie svojho druhého dieťaťa v júli, nastúpi na otcovskú dovolenku 6. januára a zostane na nej do konca februára.

Kaikkonena počas jeho neprítomnosti zastúpi člen fínskeho parlamentu Mikko Savola, ktorý má podľa ministra "dlhoročné a rozsiahle skúsenosti a odborné znalosti v oblasti obrannej politiky".

AFP približuje, že vo Fínsku majú otcovia, ktorých deti sa narodili pred septembrom 2022, nárok na 54 dní otcovskej dovolenky. Vláda v Helsinkách vlani uviedla, že približne 80 percent otcov v krajine čerpá istú časť otcovskej dovolenky.

Zatiaľ čo na materskú dovolenku odišlo vo Fínsku počas svojho funkčného obdobia viacero ministeriek, Kaikkonen je jedným z prvých mužov-ministrov, ktorý tak učiní. Prelomový krok v tejto oblasti spravil koncom 90. rokov 20. storočia vtedajší premiér Paavo Lipponen, keď takisto absolvoval otcovskú dovolenku.

Fínsko a Švédsko po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu prehodnotili svoju dlhoročnú politiku vojenskej neutrality a v máji požiadali o členstvo v NATO. Žiadosť Fínska ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Potrebný je jednomyseľný súhlas.

Maďarský premiér Viktor Orbán v novembri povedal, že Budapešť schváli žiadosti oboch severských krajín budúci rok. Turecko zase obe krajiny obviňuje, že nezohľadňujú hrozby, ktoré pre Ankaru predstavujú kurdskí militanti a ďalšie skupiny, ktoré pokladá za teroristické. Od Štokholmu a Helsínk očakáva zákrok proti týmto skupinám a tiež zrušenie zákazu predaja zbraní do Turecka.