Prehlbovanie spolupráce medzi Ruskom, Severnou Kóreou, Iránom a Čínou zároveň označil za dlhodobé riziko.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Helsinki 19. decembra (TASR) - Rusko a krajiny, ktoré ho podporujú, zostanú pre Európu nebezpečenstvom aj po skončení vojny na Ukrajine, vyhlásil fínsky minister obrany Antti Hakkanen vo štvrtok počas prezentácie novej správy o obrannej politike štátu. TASR o tom píše podľa agentúry Reuters.
"Rusko spolu so svojimi spojencami zostane nebezpečným aktérom v Európe aj po vojne na Ukrajine a nemôžeme vylúčiť, že bude ohrozovať európske štáty použitím vojenskej sily," vyhlásil Hakkanen. Prehlbovanie spolupráce medzi Ruskom, Severnou Kóreou, Iránom a Čínou zároveň označil za dlhodobé riziko.
Reuters pripomína, že spoločná hranica Fínska a Ruska je dlhá 1300 kilometrov. Po vstupe krajiny do NATO sa teda významne rozšírili aj hranice medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023. O rok neskôr sa k nemu pridalo susedné Švédsko. Obe dovtedy neutrálne krajiny tak urobili, pretože sa obávali o svoju bezpečnosť po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Fínsky rezort obrany vo štvrtok zverejnil prvú správu o obrannej politike štátu od vstupu do NATO. Správa odporúča, aby sa Fínsko zameralo na posilnenie svojej obrany, ako aj odstrašujúcich spôsobilostí v rámci NATO a zintenzívnilo spoluprácu so spojencami pri výcviku vojenských jednotiek.
Podľa Hakkanena sú hlavnými regionálnymi spojencami Helsínk Švédsko, Nórsko, USA, Británia a Estónsko. Vyzdvihol aj spoluprácu s nečlenskými štátmi NATO Južnou Kóreou, Izraelom a Japonskom pri zabezpečovaní vojenského materiálu. Fínsko bude aj naďalej na obranu míňať prostriedky na úrovni dvoch percent HDP, tak ako to požaduje aliancia.
"Rusko spolu so svojimi spojencami zostane nebezpečným aktérom v Európe aj po vojne na Ukrajine a nemôžeme vylúčiť, že bude ohrozovať európske štáty použitím vojenskej sily," vyhlásil Hakkanen. Prehlbovanie spolupráce medzi Ruskom, Severnou Kóreou, Iránom a Čínou zároveň označil za dlhodobé riziko.
Reuters pripomína, že spoločná hranica Fínska a Ruska je dlhá 1300 kilometrov. Po vstupe krajiny do NATO sa teda významne rozšírili aj hranice medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023. O rok neskôr sa k nemu pridalo susedné Švédsko. Obe dovtedy neutrálne krajiny tak urobili, pretože sa obávali o svoju bezpečnosť po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Fínsky rezort obrany vo štvrtok zverejnil prvú správu o obrannej politike štátu od vstupu do NATO. Správa odporúča, aby sa Fínsko zameralo na posilnenie svojej obrany, ako aj odstrašujúcich spôsobilostí v rámci NATO a zintenzívnilo spoluprácu so spojencami pri výcviku vojenských jednotiek.
Podľa Hakkanena sú hlavnými regionálnymi spojencami Helsínk Švédsko, Nórsko, USA, Británia a Estónsko. Vyzdvihol aj spoluprácu s nečlenskými štátmi NATO Južnou Kóreou, Izraelom a Japonskom pri zabezpečovaní vojenského materiálu. Fínsko bude aj naďalej na obranu míňať prostriedky na úrovni dvoch percent HDP, tak ako to požaduje aliancia.