Na archívnej snímke fínska premiérka Sanna Marinová.Foto: TASR/AP
Podpora verejnosti vo Fínsku pre vstup do NATO po dvoch desaťročiach, keď sa stabilne držala medzi 20–30 percentami, po začiatku ruskej vojenskej invázie stúpla na vyše 60 percent.
Helsinki 20. apríla (TASR) - Fínsky parlament začne v priebehu stredy rozpravu o tom, či sa má Fínsko uchádzať o členstvo v NATO. Ide o reakciu na ruskú inváziu na Ukrajinu, v dôsledku ktorej vo Fínsku výrazne vzrástla politická a verejná podpora pre pripojenie sa k Aliancii. TASR správu prevzala od agentúry AFP.
Poslanci fínskeho parlamentu, ktorý sa nazýva Eduskunta, dostali minulý týždeň vládou objednanú bielu knihu, ktorá hodnotí dôsledky vstupu do Severoatlantickej aliancie, ako i dôsledky iných možností na zaistenie bezpečnostných záruk – napríklad uzavretia väčšieho počtu bilaterálnych obranných dohôd.
Táto biela kniha neobsahuje odporúčania v súvislosti so vstupom do NATO, upozorňuje však na to, že bez členstva v Aliancii nemá Fínsko k dispozícii nijaké bezpečnostné záruky, a to ani napriek tomu, že je v súčasnosti partnerom Severoatlantickej aliancie.
Podľa bielej knihy bude "odstrašujúci efekt" fínskej obrany oveľa vyšší, keď vstúpi do Aliancie. Zároveň však správa upozorňuje aj na povinnosti, ktoré budú pre Fínsko z členstva v Aliancii vyplývať.
Napriek varovaniam Ruska, že rozmiestni v Baltickom mori jadrové zbrane, ak sa susedné Fínsko a Švédsko rozhodnú vstúpiť do NATO, uviedla fínska premiérka Sanna Marinová, že jej krajina spraví rýchle rozhodnutie v súvislosti s tým, či má požiadať o členstvo v Aliancii.
Na snímke zľava švédska premiérka Magdalena Anderssonová a fínska premiérka Sanna Marinová počas stretnutia vo švédskom Štokholme 13. apríla 2022. Foto: TASR/AP
"Myslím, že sa to stane dosť rýchlo, a to už o niekoľko týždňov, a nie mesiacov" uviedla minulý týždeň Marinová. Vláda pritom dúfa, že parlamentu sa podarí dospieť k rozhodnutie v tejto veci v priebehu niekoľkých týždňov.
Podpora verejnosti vo Fínsku pre vstup do NATO po dvoch desaťročiach, keď sa stabilne držala medzi 20–30 percentami, po začiatku ruskej vojenskej invázie stúpla na vyše 60 percent.
Vyjadrenia politikov, ktoré zozbierali fínske média, naznačujú že približne polovica z 200 členov Eduskunty, podporuje vstup do NATO, zatiaľ čo iba 12 sa vyjadrilo proti. Zvyšní zákonodarcovia uviedli, že svoju pozíciou oznámia po detailnej diskusii.
Podľa fínskej ministerky pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenovej je však "veľmi pravdepodobné", že Fínsko sa o členstvo v Severoatlantickej aliancii bude uchádzať.
Akúkoľvek žiadosť a vstup do Aliancie však musí schváliť všetkých 30 členských krajín NATO, čo je proces, ktorý môže podľa AFP trvať štyri mesiace až rok.
