Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nová flámska aliancia je momentálne najsilnejšou politickou stranou v Belgicku Jej najvyšší predstavitelia začali čoraz viac hovoriť o reforme štátu, ktorá z ich pohľadu predpokladá rozpad federácie.
Autor TASR
Brusel 19. januára (TASR) - Federálne subjekty členských štátov EÚ by sa v prípade osamostatnenia mali stať novými členmi automaticky bez toho, aby museli postúpiť zdĺhavý proces pristúpenia. Podľa tlačovej agentúry Belga to cez uplynulý víkend verejne vyhlásil flámsky premiér Geert Bourgeois.
Šéf regionálnej flámskej vlády, ktorý je zároveň aj ministrom zahraničných vecí a nehnuteľného kultúrneho dedičstva flámskeho regiónu, sa k možnému osudu belgickej federácie vyjadril počas víkendovej novoročnej recepcie Flámskeho ľudového hnutia (VVB).
Bourgeois po rozpade politického hnutia Ľudová únia v roku 2001 založil flámske separatistické hnutie Nová flámska aliancia (N-VA), ktorému do roku 2004 aj predsedal.
Nová flámska aliancia je momentálne najsilnejšou politickou stranou v Belgicku a jej najvyšší predstavitelia začali čoraz viac hovoriť o reforme štátu, ktorá z ich pohľadu predpokladá rozpad federácie. Súčasný líder N-VA Bart De Wever pre médiá uviedol, že dal síce sľub, že do roku 2019 túto tému jeho strana, ktorá je súčasťou pravicovo-centristickej vládnej koalície, nebude "živiť", zároveň však upozornil, že osamostatnenie sa Flámska nie je "mŕtva téma" a Flámsko by malo začať uvažovať o svojej "emancipácii".
Flámske ľudové hnutie medzitým oznámilo, že pracuje na novom pláne pre nasledujúcich päť rokov, ktorý zahŕňa aj požiadavku na vypísanie referenda o nezávislosti pre Flámsko.
Bourgeois v sobotu (16.1) na okraj rozpravy o snahách Katalánska a Škótska získať nezávislosť, uviedol, že v roku 2019 by mala byť federálna ústava Belgicka revidovaná, čo znamená pripraviť cestu pre nezávislosť Flámska.
Ohľadne témy vzniku nových štátov ich odčlenením z predošlých štátnych celkov, a ich osudu v rámci EÚ, flámsky premiér naznačil, že takéto štáty by sa mali automaticky stať novými členmi EÚ a nemali by nanovo žiadať o členstvo v únii s absolvovaním zdĺhavého prístupového procesu.
Predstavitelia EÚ už pred škótskym referendom o nezávislosti zo septembra 2014, a tiež v súvislosti s požiadavkami Katalánska odtrhnúť sa od Španielska, upozornili, že v prípade ich osamostatnenia by ako nové európske štáty museli nanovo požiadať o členstvo v EÚ.
Šéf regionálnej flámskej vlády, ktorý je zároveň aj ministrom zahraničných vecí a nehnuteľného kultúrneho dedičstva flámskeho regiónu, sa k možnému osudu belgickej federácie vyjadril počas víkendovej novoročnej recepcie Flámskeho ľudového hnutia (VVB).
Bourgeois po rozpade politického hnutia Ľudová únia v roku 2001 založil flámske separatistické hnutie Nová flámska aliancia (N-VA), ktorému do roku 2004 aj predsedal.
Nová flámska aliancia je momentálne najsilnejšou politickou stranou v Belgicku a jej najvyšší predstavitelia začali čoraz viac hovoriť o reforme štátu, ktorá z ich pohľadu predpokladá rozpad federácie. Súčasný líder N-VA Bart De Wever pre médiá uviedol, že dal síce sľub, že do roku 2019 túto tému jeho strana, ktorá je súčasťou pravicovo-centristickej vládnej koalície, nebude "živiť", zároveň však upozornil, že osamostatnenie sa Flámska nie je "mŕtva téma" a Flámsko by malo začať uvažovať o svojej "emancipácii".
Flámske ľudové hnutie medzitým oznámilo, že pracuje na novom pláne pre nasledujúcich päť rokov, ktorý zahŕňa aj požiadavku na vypísanie referenda o nezávislosti pre Flámsko.
Bourgeois v sobotu (16.1) na okraj rozpravy o snahách Katalánska a Škótska získať nezávislosť, uviedol, že v roku 2019 by mala byť federálna ústava Belgicka revidovaná, čo znamená pripraviť cestu pre nezávislosť Flámska.
Ohľadne témy vzniku nových štátov ich odčlenením z predošlých štátnych celkov, a ich osudu v rámci EÚ, flámsky premiér naznačil, že takéto štáty by sa mali automaticky stať novými členmi EÚ a nemali by nanovo žiadať o členstvo v únii s absolvovaním zdĺhavého prístupového procesu.
Predstavitelia EÚ už pred škótskym referendom o nezávislosti zo septembra 2014, a tiež v súvislosti s požiadavkami Katalánska odtrhnúť sa od Španielska, upozornili, že v prípade ich osamostatnenia by ako nové európske štáty museli nanovo požiadať o členstvo v EÚ.
