Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo 707 hlasujúcich europoslancov získala 401 hlasov, 284 bolo proti a 16 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 18. júla (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok v tajnej voľbe rozhodol o tom, že Ursula von der Leyenová zostane predsedníčkou Európskej komisie (EK) aj v druhom funkčnom období. Zo 707 hlasujúcich europoslancov získala 401 hlasov, 284 bolo proti a 15 poslancov sa zdržalo hlasovania. Na zvolenie jej stačilo 360 hlasov. Informuje o tom spravodajca TASR. Poslanci EP ju prvýkrát potvrdili do kresla šéfky EK v júli 2019.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po svojom opätovnom zvolení v Európskom parlamente vo štvrtok vyhlásila, že si želá, aby ďalšia Komisia pod jej vedením bola znovu rodovo vyvážená. Podľa nej sa to však netýka už úradujúcich členov Komisie, ktorých národné vlády opätovne potvrdili do tejto pozície, teda ani Slováka Maroša Šefčoviča, a Slovensko nemusí popri ňom predstaviť aj ženskú kandidátku. Informuje o tom spravodajca TASR.
Von der Leyenová pripomenula, že teraz začne komunikovať s lídrami členských krajín, aby jej predložili kandidátov na eurokomisárov. Spresnila, že s preverovaním nominácií začne už v polovici augusta a podobne ako pred piatimi rokmi aj teraz bude žiadať, aby členské krajiny nominovali jedného muža a jednu ženu.
Znovuzvolená šéfka Komisie uviedla, že je vďačná za podporu poslancov z frakcie Zelených, čo jej popri tzv. proeurópskych skupinách – Európskej ľudovej strane (EPP), Socialistoch a demokratoch (S&D) a liberáloch z Obnovme Európu (RE) - pomohlo získať dostatok hlasov na získanie druhého mandátu.
Upozornila, že najdôležitejšou úlohou pre EÚ je obrana demokracie. "Naša demokracia je napádaná zvnútra aj zvonka, a preto je kľúčové, aby demokratické sily stáli spoločne bok po boku a bránili našu demokraciu," uviedla.
Pred novinármi potvrdila, že v platnosti zostáva aj cieľ EÚ ukončiť do roku 2035 predaj vozidiel vytvárajúcich škodlivé emisie. Podľa nej eurokomisia pristúpi k cielenej novelizácii legislatívy o automobiloch umožňujúcej používanie syntetických palív (e-palivá).
Úradujúca predsedníčka EK vo štvrtkovom tajnom hlasovaní v EP získala od 707 hlasujúcich europoslancov 401 hlasov, 284 poslancov bolo proti a 15 členovia EP sa zdržali hlasovania. Na zvolenie jej stačilo 360 hlasov.
V europarlamente jej ako prvá zablahoželala predsedníčka zákonodarného zboru Roberta Metsolová. "Je to dôkaz vášho silného vodcovstva a neochvejných hodnôt v časoch kríz. Európa je silná a pripravená," vyhlásila Metsolová.
Ak by európski zákonodarcovia odmietli von der Leyenovej druhý mandát, lídri 27-člennej Únie by museli čo najrýchlejšie hľadať náhradu na túto pozíciu, aby následne europarlament mohol opätovne hlasovať. To by znamenalo prinajmenšom mimoriadny nominačný summit EÚ v podobe videokonferencie lídrov, keďže uprostred letných prázdnin je náročné narýchlo pripraviť rokovania na najvyššej úrovni za osobnej prítomnosti šéfov vlád a štátov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Pôvodné informácie uvádzali, že von der Leyenová potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Tlačová služba EP však upozornila, že situáciu zmenila skutočnosť, že španielsky europoslanec Antoni Comín i Oliveres zo skupiny Nezaradených sa ešte nemohol ujať svojho mandátu poslanca, a tak sa potrebný prah pre absolútnu väčšinu prepočítal zo 719 poslancov namiesto 720.
Konečný zisk 401 hlasov europoslancov znamená, že von der Leyenová bude na ďalších päť rokov šéfkou Európskej komisie a môže sa začať zaoberať zostavovaním nového kolégia komisárov a rozdeľovaním pracovných portfólií.
V tejto súvislosti bude rokovať s každým členským štátom EÚ o portfóliách pre eurokomisárov. Po vytvorení novej exekutívy EÚ predstúpia všetci nominanti na eurokomisárov pred poslancov z príslušných pracovných výborov EP, ktorí počas trojhodinového "vypočúvania" preveria ich bezúhonnosť a tiež odbornosť na agendu, ktorú im zverila šéfka eurokomisie. Celé kolégium komisárov musí následne schváliť EP počas plenárneho hlasovania.
Uvedený počet hlasov znamená, že von der Leyenovú okrem proeurópskych skupín – Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Obnovme Európu (RE) – podporili aj poslanci z frakcie Zelených a časť skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Spolupredsedníčka Zelených Terry Reintkeová po opustení rokovacej sály po hlasovaní pre médiá uviedla, že podporila von der Leyenovú. Zdroje z RE pre Euronews naznačili, že asi desať zo 77 liberálnych poslancov mohlo hlasovať proti, najmä írski poslanci za stranu Fianna Fáil, a to pre politiku EÚ ohľadom vojny v Pásme Gazy. Proti opätovnej kandidatúre von der Leyenovej boli aj niektorí liberálni poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Veľmi jasne sa voči druhému mandátu von der Leyenovej ešte pred hlasovaním vymedzili frakcie Patrioti pre Európu (PfE) a Európa suverénnych národov (ESN). Poľská europoslankyňa Ewa Zajaczkowská-Herniková z ESN obvinila von der Leyenovú, že sa zaslúžila o ničenie európskeho poľnohospodárstva a že zodpovedná za "každé znásilnenie a útoky zo strany nelegálnych migrantov v Európe".
"Mali by ste ísť do väzenia, a nie do Európskej komisie," odkázala jej Zajaczkowska-Herniková počas svojho vystúpenia v pléne EP.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne ako tretie zo siedmich detí. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov. V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 - 1990).
Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 - 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a v Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny.
V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 - 1999. V rokoch 1992 - 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.
Členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) sa stala v roku 1990, od novembra 2010 do novembra 2019 bola podpredsedníčkou CDU.
V rokoch 2003 - 2005 zastávala post ministerky sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia v spolkovej krajine Dolné Sasko. V prvej vláde kancelárky Angely Merkelovej viedla v rokoch 2005 - 2009 ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej a od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019 stála na čele ministerstva obrany, ako vôbec prvá žena v histórii Nemecka. Na domácej pôde však čelila kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru).
Ursula von der Leyenová, blízka spolupracovníčka a priateľka Angely Merkelovej, je považovaná na zarytú stúpenkyňu európskej integrácie. V roku 2011 definovala svoju víziu ako "Spojené štáty európske v duchu federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko alebo USA".
Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju 2. júla 2019 navrhla Európska rada. Európsky parlament (EP) jej nomináciu potvrdil 16. júla 2019 - získala hlasy 383 europoslancov zo 747 prítomných, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Funkcie sa ujala 1. decembra 2019 - Ursula von der Leyenová sa tak stala prvou ženou v histórii na čele EK.
Počas piatich rokov na čele exekutívy EÚ riešila sériu kríz: brexit, pandémiu ochorenia COVID-19, ruskú agresiu na Ukrajine, ale aj obchodné spory so Spojenými štátmi a Čínou.
Zámer uchádzať sa o svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ oznámila nemecká politička 19. februára 2024 na zasadnutí Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne. Ursula von der Leyenová však čelí obvineniam v súvislosti s netransparentným nákupom vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa uchádzala o znovuzvolenie do funkcie, zverejnil 17. júla 2024 Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie, na základe ktorého Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti vírusu COVID-19.
Von der Leyenová chce rodovo vyváženú eurokomisiu, SR nemusí ponúknuť ženu
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová po svojom opätovnom zvolení v Európskom parlamente vo štvrtok vyhlásila, že si želá, aby ďalšia Komisia pod jej vedením bola znovu rodovo vyvážená. Podľa nej sa to však netýka už úradujúcich členov Komisie, ktorých národné vlády opätovne potvrdili do tejto pozície, teda ani Slováka Maroša Šefčoviča, a Slovensko nemusí popri ňom predstaviť aj ženskú kandidátku. Informuje o tom spravodajca TASR.
Von der Leyenová pripomenula, že teraz začne komunikovať s lídrami členských krajín, aby jej predložili kandidátov na eurokomisárov. Spresnila, že s preverovaním nominácií začne už v polovici augusta a podobne ako pred piatimi rokmi aj teraz bude žiadať, aby členské krajiny nominovali jedného muža a jednu ženu.
Znovuzvolená šéfka Komisie uviedla, že je vďačná za podporu poslancov z frakcie Zelených, čo jej popri tzv. proeurópskych skupinách – Európskej ľudovej strane (EPP), Socialistoch a demokratoch (S&D) a liberáloch z Obnovme Európu (RE) - pomohlo získať dostatok hlasov na získanie druhého mandátu.
Upozornila, že najdôležitejšou úlohou pre EÚ je obrana demokracie. "Naša demokracia je napádaná zvnútra aj zvonka, a preto je kľúčové, aby demokratické sily stáli spoločne bok po boku a bránili našu demokraciu," uviedla.
Pred novinármi potvrdila, že v platnosti zostáva aj cieľ EÚ ukončiť do roku 2035 predaj vozidiel vytvárajúcich škodlivé emisie. Podľa nej eurokomisia pristúpi k cielenej novelizácii legislatívy o automobiloch umožňujúcej používanie syntetických palív (e-palivá).
Úradujúca predsedníčka EK vo štvrtkovom tajnom hlasovaní v EP získala od 707 hlasujúcich europoslancov 401 hlasov, 284 poslancov bolo proti a 15 členovia EP sa zdržali hlasovania. Na zvolenie jej stačilo 360 hlasov.
V europarlamente jej ako prvá zablahoželala predsedníčka zákonodarného zboru Roberta Metsolová. "Je to dôkaz vášho silného vodcovstva a neochvejných hodnôt v časoch kríz. Európa je silná a pripravená," vyhlásila Metsolová.
Ak by európski zákonodarcovia odmietli von der Leyenovej druhý mandát, lídri 27-člennej Únie by museli čo najrýchlejšie hľadať náhradu na túto pozíciu, aby následne europarlament mohol opätovne hlasovať. To by znamenalo prinajmenšom mimoriadny nominačný summit EÚ v podobe videokonferencie lídrov, keďže uprostred letných prázdnin je náročné narýchlo pripraviť rokovania na najvyššej úrovni za osobnej prítomnosti šéfov vlád a štátov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Europarlament znovu zvolil von der Leyenovú za šéfku eurokomisie
Pôvodné informácie uvádzali, že von der Leyenová potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov. Tlačová služba EP však upozornila, že situáciu zmenila skutočnosť, že španielsky europoslanec Antoni Comín i Oliveres zo skupiny Nezaradených sa ešte nemohol ujať svojho mandátu poslanca, a tak sa potrebný prah pre absolútnu väčšinu prepočítal zo 719 poslancov namiesto 720.
Konečný zisk 401 hlasov europoslancov znamená, že von der Leyenová bude na ďalších päť rokov šéfkou Európskej komisie a môže sa začať zaoberať zostavovaním nového kolégia komisárov a rozdeľovaním pracovných portfólií.
V tejto súvislosti bude rokovať s každým členským štátom EÚ o portfóliách pre eurokomisárov. Po vytvorení novej exekutívy EÚ predstúpia všetci nominanti na eurokomisárov pred poslancov z príslušných pracovných výborov EP, ktorí počas trojhodinového "vypočúvania" preveria ich bezúhonnosť a tiež odbornosť na agendu, ktorú im zverila šéfka eurokomisie. Celé kolégium komisárov musí následne schváliť EP počas plenárneho hlasovania.
Uvedený počet hlasov znamená, že von der Leyenovú okrem proeurópskych skupín – Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Obnovme Európu (RE) – podporili aj poslanci z frakcie Zelených a časť skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Spolupredsedníčka Zelených Terry Reintkeová po opustení rokovacej sály po hlasovaní pre médiá uviedla, že podporila von der Leyenovú. Zdroje z RE pre Euronews naznačili, že asi desať zo 77 liberálnych poslancov mohlo hlasovať proti, najmä írski poslanci za stranu Fianna Fáil, a to pre politiku EÚ ohľadom vojny v Pásme Gazy. Proti opätovnej kandidatúre von der Leyenovej boli aj niektorí liberálni poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Veľmi jasne sa voči druhému mandátu von der Leyenovej ešte pred hlasovaním vymedzili frakcie Patrioti pre Európu (PfE) a Európa suverénnych národov (ESN). Poľská europoslankyňa Ewa Zajaczkowská-Herniková z ESN obvinila von der Leyenovú, že sa zaslúžila o ničenie európskeho poľnohospodárstva a že zodpovedná za "každé znásilnenie a útoky zo strany nelegálnych migrantov v Európe".
"Mali by ste ísť do väzenia, a nie do Európskej komisie," odkázala jej Zajaczkowska-Herniková počas svojho vystúpenia v pléne EP.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Profil Ursuly von der Leyenovej
Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne ako tretie zo siedmich detí. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov. V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 - 1990).
Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 - 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a v Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny.
V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 - 1999. V rokoch 1992 - 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.
Členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) sa stala v roku 1990, od novembra 2010 do novembra 2019 bola podpredsedníčkou CDU.
V rokoch 2003 - 2005 zastávala post ministerky sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia v spolkovej krajine Dolné Sasko. V prvej vláde kancelárky Angely Merkelovej viedla v rokoch 2005 - 2009 ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej a od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019 stála na čele ministerstva obrany, ako vôbec prvá žena v histórii Nemecka. Na domácej pôde však čelila kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru).
Ursula von der Leyenová, blízka spolupracovníčka a priateľka Angely Merkelovej, je považovaná na zarytú stúpenkyňu európskej integrácie. V roku 2011 definovala svoju víziu ako "Spojené štáty európske v duchu federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko alebo USA".
Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju 2. júla 2019 navrhla Európska rada. Európsky parlament (EP) jej nomináciu potvrdil 16. júla 2019 - získala hlasy 383 europoslancov zo 747 prítomných, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Funkcie sa ujala 1. decembra 2019 - Ursula von der Leyenová sa tak stala prvou ženou v histórii na čele EK.
Počas piatich rokov na čele exekutívy EÚ riešila sériu kríz: brexit, pandémiu ochorenia COVID-19, ruskú agresiu na Ukrajine, ale aj obchodné spory so Spojenými štátmi a Čínou.
Zámer uchádzať sa o svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ oznámila nemecká politička 19. februára 2024 na zasadnutí Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne. Ursula von der Leyenová však čelí obvineniam v súvislosti s netransparentným nákupom vakcín proti ochoreniu COVID-19.
Deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa uchádzala o znovuzvolenie do funkcie, zverejnil 17. júla 2024 Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie, na základe ktorého Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti vírusu COVID-19.
