Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šiesta je pakistanská školáčka Malála Júsufzajová, ktorá sa v októbri stala terčom útoku Talibanu za propagovanie vzdelávania dievčat.
Autor TASR
Washington 28. novembra (TASR) - Americký magazín Foreign Policy zostavil a zverejnil rebríček 100 najvplyvnejších mysliteľov súčasnosti. Prvé miesto v ňom dostali dvaja predstavitelia Barmy - dlhé roky väznená disidentka a vplyvná politička Aun Schan Su Ťij a nový prezident Thein Sein - za to, že dokázali možnosť zmeny aj v jednom z najrepresívnejším režimov sveta.
Na treťom mieste je tuniský ľudskoprávny aktivista a prezident Munsif Marzúkí za šírenie myšlienok tzv. arabskej jari; o priečku nižšie je americký počítačový expert Sebastian Thrun, ktorý sa venoval vývoju robotizovaného automobilu.
V prvej desiatke sú aj dva známe manželské páry: Hillary a Bill Clintonovci, ktorí sa delia o tretie miesto za neustále úvahy o budúcnosti, a Bill a Melinda Gatesovci spoločne obsadili piate miesto, pričom Melinda Gatesová najmä za obhajobu práva ženy rozhodovať o svojom živote.
Šiesta je pakistanská školáčka Malála Júsufzajová, ktorá sa v októbri stala terčom útoku Talibanu za propagovanie vzdelávania dievčat, nasledovaná prezidentom Spojených štátov Barackom Obamom, americkým kongresmanom Paulom Ryanom, ktorý by sa v prípade víťazstva Mitta Romneyho v prezidentských voľbách stal viceprezidentom USA, nevidiacim čínskym disidentom Čchen kuang-čchengom, ktorý sa za dramatických okolností dostal do USA, a Davidom Blankenhornom, riaditeľom Inštitútu pre americké hodnoty a donedávna aj veľkým odporcom homosexuálnych manželstiev, ktorý však v júni toho roku svoj názor zmenil.
V druhej desiatke je nemecká kancelárka Angela Merkelová, izraelský premiér Benjamin Netanjahu, jeho minister obrany Ehud Barak, ako aj bývalý šéf izraelskej rozviedky Meir Dagan, podobne ako i americký ekonóm Ben Bernanke, v súčasnosti predseda rady guvernérov Federálneho rezervného systému Spojených štátov, ako aj trojica mladých žien z ruskej punkovej skupiny Pussy Riot: Jekaterina Samucevičová, Maria Aľochinová a Nadežda Tolokonnikovová.
Medzi prvý 30 najvplyvnejších mysliteľov patrí podľa Foreign Policy aj čínsky disident, sochár a performer Aj Wej-wej, turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu a premiér Recep Tayyip Erdogan, ale aj riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová.
V štvrtej desiatke je za obranu slobody slova britský spisovateľ indického pôvodu Salman Rushdie, bývalý americký viceprezident Dick Cheney s manželkou Lisou i exministerka zahraničných vecí Condoleeza Riceová.
O desiatku nižšie je americký libertariánsky ekonóm Charles Murray, aktivista ruskej opozície Alexander Navaľnyj či japonský spisovateľ Haruki Murakami. Poľský minister Radoslaw Sikorski sa umiestnil na 85. mieste za "to, že povedal pravdu, aj keď to nebolo diplomatické". Na 88. mieste je nemecký filozof Jürgen Habermas. V poradí 92. miesto obsadil jeho slovinský kolega, filozof Slavoj Žižek, o niekoľko priečok nižšie sa v zozname ocitla komisárka EÚ Viviane Redingová.
V zozname je mnoho ekonómov, politických a ľudskoprávnych aktivistov, najmä z oblastí Blízkeho východu a Ázie, ochrancov životného prostredia a bojovníkov proti chudobe vo svete, počítačových expertov, ale aj umelcov a právnikov.
Na treťom mieste je tuniský ľudskoprávny aktivista a prezident Munsif Marzúkí za šírenie myšlienok tzv. arabskej jari; o priečku nižšie je americký počítačový expert Sebastian Thrun, ktorý sa venoval vývoju robotizovaného automobilu.
V prvej desiatke sú aj dva známe manželské páry: Hillary a Bill Clintonovci, ktorí sa delia o tretie miesto za neustále úvahy o budúcnosti, a Bill a Melinda Gatesovci spoločne obsadili piate miesto, pričom Melinda Gatesová najmä za obhajobu práva ženy rozhodovať o svojom živote.
Šiesta je pakistanská školáčka Malála Júsufzajová, ktorá sa v októbri stala terčom útoku Talibanu za propagovanie vzdelávania dievčat, nasledovaná prezidentom Spojených štátov Barackom Obamom, americkým kongresmanom Paulom Ryanom, ktorý by sa v prípade víťazstva Mitta Romneyho v prezidentských voľbách stal viceprezidentom USA, nevidiacim čínskym disidentom Čchen kuang-čchengom, ktorý sa za dramatických okolností dostal do USA, a Davidom Blankenhornom, riaditeľom Inštitútu pre americké hodnoty a donedávna aj veľkým odporcom homosexuálnych manželstiev, ktorý však v júni toho roku svoj názor zmenil.
V druhej desiatke je nemecká kancelárka Angela Merkelová, izraelský premiér Benjamin Netanjahu, jeho minister obrany Ehud Barak, ako aj bývalý šéf izraelskej rozviedky Meir Dagan, podobne ako i americký ekonóm Ben Bernanke, v súčasnosti predseda rady guvernérov Federálneho rezervného systému Spojených štátov, ako aj trojica mladých žien z ruskej punkovej skupiny Pussy Riot: Jekaterina Samucevičová, Maria Aľochinová a Nadežda Tolokonnikovová.
Medzi prvý 30 najvplyvnejších mysliteľov patrí podľa Foreign Policy aj čínsky disident, sochár a performer Aj Wej-wej, turecký minister zahraničných vecí Ahmet Davutoglu a premiér Recep Tayyip Erdogan, ale aj riaditeľka Medzinárodného menového fondu Christine Lagardeová.
V štvrtej desiatke je za obranu slobody slova britský spisovateľ indického pôvodu Salman Rushdie, bývalý americký viceprezident Dick Cheney s manželkou Lisou i exministerka zahraničných vecí Condoleeza Riceová.
O desiatku nižšie je americký libertariánsky ekonóm Charles Murray, aktivista ruskej opozície Alexander Navaľnyj či japonský spisovateľ Haruki Murakami. Poľský minister Radoslaw Sikorski sa umiestnil na 85. mieste za "to, že povedal pravdu, aj keď to nebolo diplomatické". Na 88. mieste je nemecký filozof Jürgen Habermas. V poradí 92. miesto obsadil jeho slovinský kolega, filozof Slavoj Žižek, o niekoľko priečok nižšie sa v zozname ocitla komisárka EÚ Viviane Redingová.
V zozname je mnoho ekonómov, politických a ľudskoprávnych aktivistov, najmä z oblastí Blízkeho východu a Ázie, ochrancov životného prostredia a bojovníkov proti chudobe vo svete, počítačových expertov, ale aj umelcov a právnikov.
