Kandidát na post nemeckého kancelára z Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Armin Laschet gestikuluje po oznámení výsledkov exit pollov po nedeľňajších parlamentných voľbách v Nemecku v Berlíne 26. septembra 2021.Foto: TASR/AP
Skutočnosť, že víťazná SPD je na tom lepšie aj z hľadiska svojho imidžu, je podľa FGW spôsobená predovšetkým slabým výkonom konkurencie.
Mannheim 27. septembra (TASR) - Debakel konzervatívneho bloku CDU/CSU v nedeľňajších voľbách do Spolkového snemu (Bundestag) v Nemecku bol spôsobený viacerými faktormi: slabým lídrom, úpadkom imidžu strany a značným deficitom v oblasti odborných znalostí. Naopak, sociálni demokrati (SPD) ťažili zo svojho imidžu, nárastu dôvery a jediného kandidáta, ktorému voliči pripisovali schopnosti byť kancelárom. Píše sa to podľa agentúry DPA v analýze, ktorú v nedeľu večer zverejnil analytický inštitút Forschungsgruppe Wahlen (FGW).
Podľa prieskumu FGW 67 percent Nemcov považuje volebného lídra SPD Olafa Scholza za vhodného kandidáta na predsedu vlády. O šéfovi Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Arminovi Laschetovi si to myslí iba 29 percent a o líderke Zelených Annalene Baerbockovej 23 percent opýtaných.
Podľa prieskumu inštitútu Forsa pre televízie RTL a n-tv, ktorý sa uskutočnil po zatvorení volebných miestností, 53 percent opýtaných pripisuje Laschetovi historický volebný neúspech CDU/CSU, pretože bol nesprávnym kandidátom na kancelára. Že by mal prevziať zodpovednosť a odstúpiť z funkcie predsedu CDU, si myslí 62 percent respondentov. Na snímke uprostred Olaf Scholz sa teší z víťazstva v parlamentných voľbách v nedeľu 26. septembra 2021.Foto: TASR/AP
Podľa Forschungsgruppe Wahlen si SPD pripísala pozoruhodný úspech u voličov vo vekovej kategórii nad 60 rokov. V týchto voľbách zaznamenala nárast o 11 percentuálnych bodov na 35 percent, čím sa sociálni demokrati dostali na úroveň konzervatívcov, ktorí stratili sedem percentuálnych bodov (34 percent). FGW konštatuje, že táto „vysoko relevantná skupina“ bola pre konzervatívne strany dlhodobou zárukou úspechu.
Skutočnosť, že SPD je na tom lepšie aj z hľadiska svojho imidžu, je podľa FGW spôsobená predovšetkým slabým výkonom konkurencie. „Strata imidžu Únie ide ruka v ruke s klesajúcou odbornosťou, ktorá je najvážnejšia v oblasti ekonomiky a plánov do budúcnosti. Prvýkrát od roku 2005 si väčšina opýtaných myslí, že naša spoločnosť je zle pripravená na budúcnosť, hoci ani SPD nie je v tejto oblasti presvedčivá,“ uvádza sa v analýze FGW. Na snímke Annalena Baerbocková, líderka strany Zelených, opúšťa pódium spolu s Robertom Habeckom, na volebnej párty v Berlíne v nedeľu 26. septembra 2021.Foto: TASR/AP
Pokiaľ ide o ochranu klímy, o ktorej sa 63 percent opýtaných domnieva, že pre ňu politici „robia málo“, veľká väčšina Nemcov sa spolieha na Zelených. Tí sú vnímaní ako najkompetentnejšia strana v témach budúcnosť a vzdelávanie, ale sú slabí v ekonomických otázkach a stagnujú aj z hľadiska svojej reputácie.
Podľa analýzy FGW väčšina Nemcov odmieta pokračovanie tzv. veľkej koalície konzervatívcov a SPD, ale ani tzv. jamajská koalícia (CDU-Zelení-FDP), „semaforová“ koalícia (SPD-FDP-Zelení) alebo spojenectvo SPD, Zelených a strany Ľavica nemajú veľa prívržencov. Na rozdiel od roku 2017 by však väčšina (55 percent) uprednostnila vládu pod vedením SPD pred vládou vedenou CDU/CSU (36 percent).
Podľa prieskumu inštitútu Forsa uprednostňuje 40 percent opýtaných koalíciu SPD, Zelených a FDP, 30 percent voličov si myslí, že by mala vzniknúť koalícia CDU/CSU, FDP a Zelených, a 20 percent preferuje spojenectvo SPD, Zelených a Ľavice.
