Jávske nosorožce kedysi v tisícoch žili na území od ostrovov Jáva a Sumatra, cez juhovýchodnú Áziu až po Indiu a Čínu.
Autor TASR
Džakarta 7. apríl (TASR) - V indonézskom národnom parku bolo spozorované nové mláďa nosorožca jávskeho, čo dáva nádej na záchranu jedného z najohrozenejších cicavcov na svete. Troj- až päťmesačné mláďa zachytila minulý mesiac jedna zo 126 fotopascí v národnom parku Ujung Kulon na Jáve. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Na snímkach vidieť, ako sa mláďa prechádza so svojou matkou v prírodnej rezervácii, ktorá je posledným prirodzeným útočiskom pre ohrozené nosorožce jávske. Jeho pohlavie zatiaľ zostáva neznáme.
"Chvála Bohu, je to dobrá správa a dokazuje, že jávske nosorožce, ktoré žijú len v Ujung Kulone, sa môžu správne rozmnožovať," uviedol v sobotu vysoký predstaviteľ ministerstva životného prostredia Satyawan Pudyatmoko.
Záhyby voľnej kože na tele dodávajú tomuto druhu nosorožcov vzhľad panciera. Po rokoch úbytku jeho populácie úrady usudzujú, že v približne 120.000 hektárovej rezervácii na polostrove Ujung Kulon v bujnom dažďovom pralese žije 82 nosorožcov.
Jávske nosorožce kedysi v tisícoch žili na území od ostrovov Jáva a Sumatra, cez juhovýchodnú Áziu až po Indiu a Čínu. Nekontrolovateľné pytliactvo a ľudské zásahy do ich biotopov drasticky obmedzili ich počet.
Na snímkach vidieť, ako sa mláďa prechádza so svojou matkou v prírodnej rezervácii, ktorá je posledným prirodzeným útočiskom pre ohrozené nosorožce jávske. Jeho pohlavie zatiaľ zostáva neznáme.
"Chvála Bohu, je to dobrá správa a dokazuje, že jávske nosorožce, ktoré žijú len v Ujung Kulone, sa môžu správne rozmnožovať," uviedol v sobotu vysoký predstaviteľ ministerstva životného prostredia Satyawan Pudyatmoko.
Záhyby voľnej kože na tele dodávajú tomuto druhu nosorožcov vzhľad panciera. Po rokoch úbytku jeho populácie úrady usudzujú, že v približne 120.000 hektárovej rezervácii na polostrove Ujung Kulon v bujnom dažďovom pralese žije 82 nosorožcov.
Jávske nosorožce kedysi v tisícoch žili na území od ostrovov Jáva a Sumatra, cez juhovýchodnú Áziu až po Indiu a Čínu. Nekontrolovateľné pytliactvo a ľudské zásahy do ich biotopov drasticky obmedzili ich počet.