Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najčastejšie negatívne stereotypy opýtaných sa stretávali s obvineniami, že Židia "držia moc a kontrolu nad financiami, médiami, politikou alebo ekonomikou".
Autor TASR
Brusel/Viedeň 11. júla (TASR) - Európska židovská komunita čelí rastúcej vlne antisemitizmu, pričom konflikt na Blízkom východe "nahlodáva" pokrok dosiahnutý v boji proti tomuto fenoménu. Vyplýva to zo štvrtkovej správy Agentúrx EÚ pre základné práva (FRA) so sídlom vo Viedni, informuje spravodajca TASR.
Riaditeľka FRA Sirpa Rautiová v správe pre médiá uviedla, že "presahujúci efekt konfliktu na Blízkom východe narúša ťažko vybojovaný pokrok v boji proti nenávisti voči Židom".
"Židia sú vystrašení viac ako kedykoľvek predtým,“ upozornila. Dodala, že tento konflikt ohrozil úspech vôbec prvej stratégie EÚ na boj proti antisemitizmu prijatej v roku 2021.
Ešte pred útokom hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý spustil súčasnú vojnu v Pásme Gazy, štúdia FRA zistila, že 96 percent európskych Židov hlásilo, že sa v predchádzajúcom roku stretli s prejavmi antisemitizmu.
Na posúdenie vplyvu konfliktu na Blízkom východe na antisemitizmus v Európe sa správa FRA opierala o informácie zozbierané od 12 židovských organizácií v roku 2024.
"Konzultácie so židovskými zastrešujúcimi organizáciami začiatkom roku 2024 ukázali na dramatický nárast antisemitských útokov," povedala Rautiová.
Podľa správy FRA malo vo Francúzsku 74 percent Židov pocit, že konflikt ovplyvnil ich pocit bezpečia, čo je najvyššia miera spomedzi všetkých skúmaných krajín.
Na úrovni celej Európy až 76 percent uviedlo, že skrývajú svoju židovskú identitu "aspoň občas", a 34 percent sa vyhýba židovským podujatiam alebo kultovným miestam, pretože sa necítia bezpečne.
Okrem údajov za rok 2024 bola správa FRA o náraste antisemitizmu založená na online prieskume uskutočnenom od januára do júna 2023, čiže pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy. V tomto prieskume 80 percent opýtaných Židov uviedlo, že majú pocit, že antisemitizmus sa v Európe v posledných rokoch zhoršil.
Najčastejšie negatívne stereotypy opýtaných sa stretávali s obvineniami, že Židia "držia moc a kontrolu nad financiami, médiami, politikou alebo ekonomikou". Mnohí tiež informovali, že sa stretli s popieraním práva Izraela na existenciu ako štátu.
V roku 2023 celkovo štyri percentá respondentov uviedli, že zažili antisemitské fyzické útoky počas 12 mesiacov pred prieskumom – ide o dvojnásobok oproti roku 2018.
Približne 60 percent opýtaných uviedlo, že nie sú spokojní s úsilím svojich národných vlád bojovať proti antisemitizmu.
Prieskum FRA sa týkal 13 krajín EÚ, v ktorých žije 96 percent židovskej populácie eurobloku: Belgicko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Išlo tretí takýto prieskum po rokoch 2013 a 2018.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Riaditeľka FRA Sirpa Rautiová v správe pre médiá uviedla, že "presahujúci efekt konfliktu na Blízkom východe narúša ťažko vybojovaný pokrok v boji proti nenávisti voči Židom".
"Židia sú vystrašení viac ako kedykoľvek predtým,“ upozornila. Dodala, že tento konflikt ohrozil úspech vôbec prvej stratégie EÚ na boj proti antisemitizmu prijatej v roku 2021.
Ešte pred útokom hnutia Hamas zo 7. októbra 2023, ktorý spustil súčasnú vojnu v Pásme Gazy, štúdia FRA zistila, že 96 percent európskych Židov hlásilo, že sa v predchádzajúcom roku stretli s prejavmi antisemitizmu.
Na posúdenie vplyvu konfliktu na Blízkom východe na antisemitizmus v Európe sa správa FRA opierala o informácie zozbierané od 12 židovských organizácií v roku 2024.
"Konzultácie so židovskými zastrešujúcimi organizáciami začiatkom roku 2024 ukázali na dramatický nárast antisemitských útokov," povedala Rautiová.
Podľa správy FRA malo vo Francúzsku 74 percent Židov pocit, že konflikt ovplyvnil ich pocit bezpečia, čo je najvyššia miera spomedzi všetkých skúmaných krajín.
Na úrovni celej Európy až 76 percent uviedlo, že skrývajú svoju židovskú identitu "aspoň občas", a 34 percent sa vyhýba židovským podujatiam alebo kultovným miestam, pretože sa necítia bezpečne.
Okrem údajov za rok 2024 bola správa FRA o náraste antisemitizmu založená na online prieskume uskutočnenom od januára do júna 2023, čiže pred vypuknutím vojny v Pásme Gazy. V tomto prieskume 80 percent opýtaných Židov uviedlo, že majú pocit, že antisemitizmus sa v Európe v posledných rokoch zhoršil.
Najčastejšie negatívne stereotypy opýtaných sa stretávali s obvineniami, že Židia "držia moc a kontrolu nad financiami, médiami, politikou alebo ekonomikou". Mnohí tiež informovali, že sa stretli s popieraním práva Izraela na existenciu ako štátu.
V roku 2023 celkovo štyri percentá respondentov uviedli, že zažili antisemitské fyzické útoky počas 12 mesiacov pred prieskumom – ide o dvojnásobok oproti roku 2018.
Približne 60 percent opýtaných uviedlo, že nie sú spokojní s úsilím svojich národných vlád bojovať proti antisemitizmu.
Prieskum FRA sa týkal 13 krajín EÚ, v ktorých žije 96 percent židovskej populácie eurobloku: Belgicko, Česko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Išlo tretí takýto prieskum po rokoch 2013 a 2018.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
