Paríž 7. apríla (TASR) - Až 66 percent Francúzov je za to, aby sa vo voľbách brali do úvahy aj prázdne obálky vhodené do urny, pričom kandidát napríklad v prezidentských voľbách by musel získať absolútnu väčšinu hlasov z takto určeného kvóra. Vyplýva to z prieskumu agentúry YouGov pre Huffpost, informuje osobitná spravodajkyňa TASR vo Francúzsku.

Prázdne obálky vhadzujú ľudia do urny zväčša preto, aby vyjadrili svoju nespokojnosť s ponukou kandidátov. Tieto hlasy sa rátajú osobitne, mimo neplatných, teda napríklad poškodených volebných lístkov. Praktický efekt volenia prázdnou obálkou je však rovnaký ako zdržanie sa volebnej účasti.

Podľa štatistík francúzskeho ministerstva vnútra v druhom kole prezidentských volieb v roku 2017 vhodili do urny prázdnu obálku štyri milióny Francúzov, čo predstavovalo 11,5 percenta voličov.

Prieskum agentúry BVA pre rozhlasovú stanicu RTL ukázal, že podľa 53 percent Francúzov by zarátavanie prázdnych obálok do celkovej účasti mohlo prilákať k urnám viac voličov.

V tohtoročných prezidentských voľbách sa očakáva najnižšia volebná účasť za celé trvanie Piatej republiky. Podľa prieskumu agentúry Ipsos z 3. apríla sa voliť nechystá 30 percent Francúzov. Doterajší rekord je z roku 2002, keď doma ostalo 28,4 percenta voličov.

"Voľba prázdnou obálkou ukazuje chuť zúčastniť sa na demokratickom diskurze, ale zároveň vyjadruje odmietnutie ponúknutých možností," povedal pre FranceInfo Florian Demmel, hovorca organizácie Občania voliaci prázdnou obálkou. Tá napríklad navrhuje, že ak by prázdne obálky predstavovali nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, voľby by sa museli opakovať s novými kandidátmi.

Prezidentské voľby vo Francúzsku sa uskutočnia najbližšiu nedeľu. Prípadné druhé kolo je naplánované na 24. apríla.