Melbourne 8. júla (TASR) – Za prezidenta Novej Kaledónie zvolili vo štvrtok Louisa Mapoua, politika podporujúceho nezávislosť tohto francúzskeho zámorského územia v Tichom oceáne. Stalo sa tak len niekoľko mesiacov pred rozhodujúcim referendom, ktoré môže rozhodnúť o osamostatnení Novej Kaledónie, informovala agentúra AFP.

Louis Mapou je vôbec prvým stúpencom nezávislosti zvoleným za novokaledónskeho prezidenta. Po štyroch neúspešných kolách hlasovania o tom vo štvrtok napokon rozhodli členovia regionálnej vlády, v ktorej taktiež prevládajú zástancovia odtrhnutia od Francúzska.

Prezidenta sa nedarilo zvoliť od februára, keďže ani jeden kandidát nezískal požadovaný minimálny počet hlasov, takže Nová Kaledónia bola prakticky niekoľko mesiacov bez plne funkčnej vlády.

V Novej Kaledónii, ktorá je pod francúzskou správou už takmer 170 rokov, sa uskutočnili dve referendá o nezávislosti (v rokoch 2018 a 2020). Obyvatelia si v nich tesne odhlasovali, že chcú zostať súčasťou Francúzska. V prvom referende hlasovalo za zotrvanie vo zväzku s Francúzskom vyše 56 percent ľudí, v druhom už len 53 percent. Tretie – a posledné referendum – by sa malo konať 12. decembra 2021.

Uskutočnenie maximálne troch plebiscitov vyplýva z tzv. Nouméjskej dohody z roku 1998, ktorá ukončila krvavý konflikt medzi Kanakmi – domorodým obyvateľstvom, prevažne podporujúcim nezávislosť – a potomkami európskych osadníkov. Táto dohoda zároveň poskytla Novej Kaledónii rozsiahlu autonómiu.

Francúzsko, ktoré leží viac než 16.000 kilometrov od Novej Kaledónie, podporuje toto teritórium subvenciami vo výške približne 1,5 miliardy eur ročne. Na ostrovoch sa nachádzajú veľké ložiská niklu, o ktoré sa zaujímajú napríklad zahraničné spoločnosti vyvíjajúce elektromobily.