Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sporný článok č. 52, ktorý koncom minulého roka vyvolal rozsiahle pouličné protesty, je súčasťou bezpečnostného zákona.
Autor TASR
Paríž 21. mája (TASR) - Francúzska Ústavná rada vo štvrtok oznámila, že odmietla kľúčový článok nového bezpečnostného zákona, na základe ktorého by mohli byť ľudia trestne stíhaní za zverejnenie videozáznamov zobrazujúcich príslušníkov polície pri zásahoch. Informovala o tom agentúra AFP.
Tento najvyšší ústavný orgán vo Francúzsku svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že poslanci, ktorí schválili kontroverznú legislatívu, dostatočne nevymedzili okolnosti, ktoré by v takýchto situáciách predstavovali porušenie zákona. Údajne nešpecifikovali, či sa tento zákon má týkať len prebiehajúcich zásahov, alebo aj minulých. Za problém tiež Ústavná rada považovala, že nebolo presne určené, čo konkrétne znamená policajný "zásah".
Sporný článok č. 52, ktorý koncom minulého roka vyvolal rozsiahle pouličné protesty, je súčasťou bezpečnostného zákona. Navrhla ho vládna strana Republika v pohybe (LREM), ktorú založil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tamojší parlament ho schválil 15. apríla.
Okrem obmedzenia práva natáčať policajtov vo výkone služby sa v predmetnom zákone nachádza tiež množstvo ďalších sporných opatrení, ako napríklad rozsiahlejšie sledovanie a zaznamenávanie demonštrácií policajnými kamerami, a to aj pomocou dronov.
Každému, kto nakrútením videa umožní identifikovať policajtov či iných príslušníkov bezpečnostných síl počas ich zásahu, hrozí v súlade s touto legislatívou až päť rokov odňatia slobody a pokuta 75.000 eur.
Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin v reakcii na verdikt Ústavnej rady uviedol, že sa posnaží o "vylepšenie ustanovení, voči ktorým mala Ústavná rada výhrady".
Šéf organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Christophe Deloire rozhodnutie Ústavnej rady privítal, pričom na Twitteri ho označil za "veľmi dobrú správu" pre novinárom pokrývajúcich rôzne protesty. Kritici totiž tvrdia, že tento zákon by žurnalistom aj samotným občanom sťažil možnosti zaznamenávania prípadov policajnej brutality.
Úlohou Ústavnej rady je zaistiť, že zákony, ktoré schvália obe komory francúzskeho parlamentu - Národné zhromaždenie a Senát - sú v súlade s ústavou krajiny.
Tento najvyšší ústavný orgán vo Francúzsku svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že poslanci, ktorí schválili kontroverznú legislatívu, dostatočne nevymedzili okolnosti, ktoré by v takýchto situáciách predstavovali porušenie zákona. Údajne nešpecifikovali, či sa tento zákon má týkať len prebiehajúcich zásahov, alebo aj minulých. Za problém tiež Ústavná rada považovala, že nebolo presne určené, čo konkrétne znamená policajný "zásah".
Sporný článok č. 52, ktorý koncom minulého roka vyvolal rozsiahle pouličné protesty, je súčasťou bezpečnostného zákona. Navrhla ho vládna strana Republika v pohybe (LREM), ktorú založil francúzsky prezident Emmanuel Macron. Tamojší parlament ho schválil 15. apríla.
Okrem obmedzenia práva natáčať policajtov vo výkone služby sa v predmetnom zákone nachádza tiež množstvo ďalších sporných opatrení, ako napríklad rozsiahlejšie sledovanie a zaznamenávanie demonštrácií policajnými kamerami, a to aj pomocou dronov.
Každému, kto nakrútením videa umožní identifikovať policajtov či iných príslušníkov bezpečnostných síl počas ich zásahu, hrozí v súlade s touto legislatívou až päť rokov odňatia slobody a pokuta 75.000 eur.
Francúzsky minister vnútra Gérald Darmanin v reakcii na verdikt Ústavnej rady uviedol, že sa posnaží o "vylepšenie ustanovení, voči ktorým mala Ústavná rada výhrady".
Šéf organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Christophe Deloire rozhodnutie Ústavnej rady privítal, pričom na Twitteri ho označil za "veľmi dobrú správu" pre novinárom pokrývajúcich rôzne protesty. Kritici totiž tvrdia, že tento zákon by žurnalistom aj samotným občanom sťažil možnosti zaznamenávania prípadov policajnej brutality.
Úlohou Ústavnej rady je zaistiť, že zákony, ktoré schvália obe komory francúzskeho parlamentu - Národné zhromaždenie a Senát - sú v súlade s ústavou krajiny.
