Paríž 20. marca (TASR) - Francúzske Národné zhromaždenie začalo v pondelok popoludní rokovať o dvoch návrhoch na vyslovenie nedôvery vláde, ktoré predložili poslanecké kluby opozičných politických subjektov - strany LIOT a krajne pravicového Národného združenia (RN). Informoval o tom spravodajský web France Info.

Hlasovanie súvisí s rozhodnutím premiérky Élisabeth Bornovej, ktorá v záujme schválenie vládneho návrhu dôchodkovej reformy aktivovala ústavný článok 49 ods. 3.

Toto kontroverzné ustanovenie znamená, že návrh zákona sa stane zákonom, ak vláda následne prežije hlasovanie o nedôvere, informuje TASR.

Rozhodnutie presadiť dôchodkovú legislatívu v dolnej komore Národného zhromaždenia bez hlasovania, len aktivovaním spomínaného ústavného článku, vyvolalo cez víkend vo Francúzsku protesty, výzvy na ďalšie štrajky a rozhorčenie nad využitím nástroja 49.3, ktorý sa všeobecne považuje za nedemokratický, uviedla agentúra AFP.

Charles de Courson, jeden z iniciátorov návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a najdlhšie slúžiaci francúzsky poslanec, v rozhovore pre rozhlasovú stanicu France Inter v pondelok vyhlásil, že zosadenie vlády je "jediným spôsobom, ako zastaviť sociálnu a politickú krízu v tejto krajine."

Keď sa v parlamente začala rozprava o jeho návrhu, de Courson označil dôchodkovú reformu za "nespravodlivú" a povedal, že postup vlády v parlamentnom procese bol "popretím demokracie".

Vládni predstavitelia a pozorovatelia vyjadrili obavy, že Francúzsko opäť smeruje k ďalšej vlne násilných protivládnych protestov, a to len niekoľko rokov po tom, čo vládou prezidenta Emmanuela Macrona i celou krajinou otriaslo hnutie "žltých viest".

Väčšina analytikov očakáva, že vláda v pondelok prežije hlasovanie o vyslovení nedôvery - aj vďaka podpore pravicovej opozičnej strany Republikáni (LR), ktorá v parlamente 61 poslancov.

Líder Republikánov Éric Ciotti, ktorý podporil dôchodkovú reformu, vyzval svojich kolegov poslancov, aby svojím prípadným hlasovaním proti vláde "nepridávali k chaosu ďalší."

Ak by vláda predsa len padla, prezident bude mať možnosť vymenovať inú alebo rozpustiť Národné zhromaždenie a vypísať nové parlamentné voľby.

Ak vláda hlasovanie v parlamente prežije, mnohí pozorovatelia očakávajú, že Macron odvolá premiérku Bornovú a takto sa pokúsi napraviť svoj pošramotený imidž.

Pokiaľ ide o návrh zákona o dôchodkovej reforme, Macron tvrdí, že zmeny v dôchodkovom systéme sú potrebné, aby sa v nadchádzajúcich desaťročiach zabránilo ochromujúcim deficitom súvisiacim so starnutím francúzskej populácie.

"Tí z nás, ktorí sú schopní, budú musieť postupne pracovať viac, aby sme mohli financovať náš sociálny model, ktorý je jedným z najštedrejších na svete," povedal v nedeľu minister financií Bruno Le Maire.

Odporcovia reformy však tvrdia, že nespravodlivo zaťažuje nízkopríjmové osoby, ženy a ľudí vykonávajúcich fyzicky náročné práce. Prieskumy verejnej mienky neustále ukazujú, že dve tretiny Francúzov sú proti zmenám.