Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministerka práce Muriel Pénicaudová v piatok vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter uviedla, že ešte je priestor pre zmeny v dôchodkovej reforme, a to aj v parlamente.
Autor TASR
Paríž 24. januára (TASR) - Francúzska vláda rokuje v piatok o návrhoch dôchodkovej reformy, ktorý narazil na odpor odborárov. Vlna ich štrajkov zachvátila celé Francúzsko a trvá už 51 dní, pričom na piatok sú v mnohých mestách krajiny opäť naplánované protestné zhromaždenia. Zavretá pre verejnosť je v piatok aj Eiffelova veža v Paríži.
Ako informovala agentúra AFP, verejná doprava najmä v Paríži a jeho metropolitnej oblasti, funguje stále v obmedzenom režime, i keď situácia nie je už taká zlá ako v prvých dňoch štrajku. Zavretá v piatok v Paríži zostala časť škôl a úradov, keďže ich zamestnanci sa pridali k pouličným protestom proti penzijnej reforme. K štrajkujúcim sa pridali aj desiatky novinárov, napríklad z redakcie denníka Libération.
Agentúra AP vo svojej správe konštatuje, že počet zamestnancov, ktorí sa k štrajku pridali, klesol, čo súvisí aj s viacerými ústupkami vlády v návrhu dôchodkovej reformy.
Vedenie najvplyvnejších odborárskych organizácií si však sľubuje ďalšiu mobilizáciu svojich členov a sympatizantov; avizovalo aj inovatívnejšie formy protestov proti vládnym plánom na zmeny v penzijnej reforme a na 29. januára vytýčili aj ďalší deň celoštátnych protestov.
Vláda je napriek štrajku odborárov odhodlaná uviesť reformu do života. Po prerokovaní vo vláde predloží návrh zákona do parlamentu, kde má prezidentom Emmanuelom Macronom založená strana Republika v pohybe pohodlnú väčšinu.
Francúzska vláda chce svojou reformou zjednotiť komplikovaný a podľa nej aj nespravodlivý dôchodkový systém - ktorý má 42 rôznych úprav - a znížiť miliardový deficit dôchodkových fondov. Cieľom vlády je aj stabilizovať dôchodkový systém vzhľadom na demografický vývoj a zaviesť minimálny dôchodok.
Vláda z návrhu reformy nateraz vypustila plán na zvýšenie veku na získanie plného dôchodku zo 62 na 64 rokov a rokuje o dohodách so zástupcami odborov rôznych profesií - vrátane pilotov, príslušníkov armády a polície -, ktorí budú zrejme naďalej odchádzať do dôchodku skôr než ostatní.
Nový bodový systém by mal byť uvedený do praxe od roku 2022. Ovplyvní pritom iba tých zamestnancov, ktorí sa narodili po roku 1974.
AP uviedla, že mnoho detailov zostáva nerozhodnutých a vláda ich oznámi neskôr.
Ministerka práce Muriel Pénicaudová v piatok vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter uviedla, že "ešte je priestor pre zmeny v dôchodkovej reforme, a to aj v parlamente".
Francúzsky premiér Édouard Philippe vo štvrtok avizoval, že konferencia o financovaní dôchodkovej reformy, na ktorej sa zúčastnia aj sociálni partneri, by sa mala konať 31. januára.
Kým prezident Macron tvrdí, že starý systém bol nespravodlivý, zastaraný a príliš nákladný pre krajinu s rastúcou dĺžkou života, podľa odborov nový plán ohrozuje ťažko vybojované práva zamestnancov.
Ako informovala agentúra AFP, verejná doprava najmä v Paríži a jeho metropolitnej oblasti, funguje stále v obmedzenom režime, i keď situácia nie je už taká zlá ako v prvých dňoch štrajku. Zavretá v piatok v Paríži zostala časť škôl a úradov, keďže ich zamestnanci sa pridali k pouličným protestom proti penzijnej reforme. K štrajkujúcim sa pridali aj desiatky novinárov, napríklad z redakcie denníka Libération.
Agentúra AP vo svojej správe konštatuje, že počet zamestnancov, ktorí sa k štrajku pridali, klesol, čo súvisí aj s viacerými ústupkami vlády v návrhu dôchodkovej reformy.
Vedenie najvplyvnejších odborárskych organizácií si však sľubuje ďalšiu mobilizáciu svojich členov a sympatizantov; avizovalo aj inovatívnejšie formy protestov proti vládnym plánom na zmeny v penzijnej reforme a na 29. januára vytýčili aj ďalší deň celoštátnych protestov.
Vláda je napriek štrajku odborárov odhodlaná uviesť reformu do života. Po prerokovaní vo vláde predloží návrh zákona do parlamentu, kde má prezidentom Emmanuelom Macronom založená strana Republika v pohybe pohodlnú väčšinu.
Francúzska vláda chce svojou reformou zjednotiť komplikovaný a podľa nej aj nespravodlivý dôchodkový systém - ktorý má 42 rôznych úprav - a znížiť miliardový deficit dôchodkových fondov. Cieľom vlády je aj stabilizovať dôchodkový systém vzhľadom na demografický vývoj a zaviesť minimálny dôchodok.
Vláda z návrhu reformy nateraz vypustila plán na zvýšenie veku na získanie plného dôchodku zo 62 na 64 rokov a rokuje o dohodách so zástupcami odborov rôznych profesií - vrátane pilotov, príslušníkov armády a polície -, ktorí budú zrejme naďalej odchádzať do dôchodku skôr než ostatní.
Nový bodový systém by mal byť uvedený do praxe od roku 2022. Ovplyvní pritom iba tých zamestnancov, ktorí sa narodili po roku 1974.
AP uviedla, že mnoho detailov zostáva nerozhodnutých a vláda ich oznámi neskôr.
Ministerka práce Muriel Pénicaudová v piatok vo vysielaní rozhlasovej stanice France Inter uviedla, že "ešte je priestor pre zmeny v dôchodkovej reforme, a to aj v parlamente".
Francúzsky premiér Édouard Philippe vo štvrtok avizoval, že konferencia o financovaní dôchodkovej reformy, na ktorej sa zúčastnia aj sociálni partneri, by sa mala konať 31. januára.
Kým prezident Macron tvrdí, že starý systém bol nespravodlivý, zastaraný a príliš nákladný pre krajinu s rastúcou dĺžkou života, podľa odborov nový plán ohrozuje ťažko vybojované práva zamestnancov.
