Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 27. november 2024Meniny má Milan
< sekcia Zahraničie

Francúzska vláda zváži návrat k milionárskej dani

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Toto opatrenie bolo prezentované ako nástroj, ktorý mal majetných Francúzov povzbudiť, aby vo Francúzsku investovali, podnikali a vytvárali pracovné miesta.

Paríž 5. decembra (TASR) - Francúzska vláda zváži znovuzavedenie milionárskej dane (ISF), ktorú prezident Emmanuel Macron zrušil krátko po svojom nástupe do úradu. Ide o kľúčovú požiadavku hnutia demonštrantov, ktorí od 17. novembra blokujú cesty, diaľnice či dôležité objekty, aby takto protestovali proti znižovaniu svojej životnej úrovne.

Hovorca francúzskej vlády Benjamin Griveaux v stredu vo vysielaní rozhlasovej stanice RTL uviedol, že "nie sme hlúpi, ak niečo nefunguje, zmeníme to". Dodal však, že problém opätovného zavedenia milionárskej dane "zatiaľ nie je na stole". Rokovať by sa o ňom mohlo na jeseň budúceho roku, po príslušnej analýze.

ISF bola vlani v decembri nahradená inou - pre jej platiteľov výhodnejšou - daňou z bohatstva. Griveaux v stredu vysvetlil, že potrvá "18 až 24 mesiacov", kým sa ukážu dôsledky platnosti tohto nového opatrenia, takže parlament by sa nimi mohol zaoberať koncom roku 2019.

Francúzska ministerka pre rodovú rovnosť Marlene Schiappová v stredu vyhlásila, že ak sa analýzou vplyvov nového daňového opatrenia pre majetných zistí, že vo francúzskom hospodárstve nebude dostatok kapitálu, navrhne obnovenie ISF.

Zrušenie milionárskej bolo kľúčovým bodom programu, s ktorým išiel Macron do prezidentských volieb. Toto opatrenie bolo prezentované ako nástroj, ktorý mal majetných Francúzov povzbudiť, aby vo Francúzsku investovali, podnikali a vytvárali pracovné miesta. Cieľom bolo aj predísť exodu milionárov a miliardárov do krajín s nižším daňovým zaťažením, ako sú Belgicko alebo Luxembursko.

Francúzsko sa týmto krokom pridalo k tým bohatším krajinám, ktoré takúto daň začali rušiť v 90. rokoch. V dôsledky úprav v tomto segmente výberu daní sa však v krajine vyzbieralo o 3,2 miliardy eur menej na daniach a Macron si vyslúžil povesť, že je "prezidentom bohatých".

Kritici z ľavicového tábora a odborári svojho času deklarovali, že zníženie daní pre bohatých je "obzvlášť hanebné" v kontexte toho, že Macronova vláda zvýšila dane alebo znížila sociálne dávky pre dôchodcov a ostatných ľudí z nízkych vrstiev sociálneho rebríčka.

Protestné hnutie žltých viest vyšlo do ulíc francúzskych miest práve pre zvyšovanie svojho daňového zaťaženia a znižovanie svojej kúpyschopnosti a životnej úrovne.