Paríž 17. novembra (TASR) - Francúzske ministerstvo vnútra v nedeľu informovalo, že na sobotňajších protestoch hnutia žltých viest sa v celej krajine zúčastnilo 28.000 ľudí, z nich 4700 demonštrovalo v Paríži. Žlté vesty uviedli vyššiu bilanciu - 44.000 účastníkov.

Ako informoval spravodajský portál France Info, pre narušenie verejného poriadku, výtržnosti a ničenie majetku bolo v sobotu na rôznych miestach Francúzska zadržaných 264 ľudí, z toho 173 v Paríži.

Parížska prokuratúra v nedeľu uviedla, že o 10.00 h SEČ bolo vo väzbe ešte stále 155 zadržaných osôb, a to vrátane ôsmich maloletých.

Dejiskom najväčších násilností boli v sobotu dve parížske námestia - Place d'Italie a Place de la Bastille -, kde sa k žltým vestách pridali aj ultraľavicoví radikáli a maskovaní výtržníci z hnutia Black Blocs, ktorí ničili a podpaľovali mestský mobiliár, prevracali a zapaľovali zaparkované autá a rozbíjali výklady obchodov a bánk. Útočili dokonca aj na zasahujúcich hasičov.

Polícia proti týmto radikálom nasadila slzotvorný plyn aj vodné delá.

Demonštranti počas svojho vyčíňania v Paríži poškodili i pamätník maršalovi Alphonsovi Juinovi, ktorý v roku 1941 velil francúzskym jednotkám v severnej Afrike a v Taliansku a je vo Francúzsku považovaný za symbol boja proti nacizmu.

Tento vandalský čin vyvolal pobúrenie naprieč celým politickým spektrom, pričom politici odsúdili barbarstvo jeho páchateľov.

Francúzsky minister vnútra Christophe Castaner v nedeľu vo vysielaní rozhlasovej stanice Europe 1 kritizoval toto "hrubé" a "násilnícke" správanie sa časti účastníkov zhromaždení usporiadaných v sobotu - v deň prvého výročia vzniku hnutia žltých viest.

Žlté vesty avizovali svoje ďalšie zhromaždenia a pochody aj na nedeľu.

Podľa agentúry Reuters parížska polícia od nedele rána zadržala 20 osôb a vykonala takmer 700 preventívnych kontrol u náhodne vytipovaných ľudí, ktorí mali v úmysle zapojiť sa do akcií žltých viest.

V dôsledku avizovaných akcií žltých viest parížsky dopravný podnik RATP upozornil na zatvorenie niekoľkých staníc metra a rýchlovlakov triedy RER.

Protesty vo Francúzsku vyvolal v polovici novembra 2018 zámer vlády zvýšiť od januára dane z pohonných hmôt. Vláda nakoniec ustúpila a ceny palív nezvýšila, ale protestujúci prišli s ďalšími požiadavkami vrátane rozsiahleho znižovania daní, zvyšovania miezd a zavedenia mechanizmu pre občanov žiadajúcich referendá o závažných témach.

Prezident Macron v polovici decembra zareagoval balíkom daňových úľav a mzdových príplatkov. Takisto sľúbil — a aj uskutočnil - veľké celonárodné diskusie a konzultácie.

Aj keď požiadavky žltých viest pred rokom podporovala väčšina obyvateľov Francúzska, mnohí z nich si už neželajú pokračovanie protestov a opätovnú "mobilizáciu".