Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Francúzsky prezident Emmanuel Macron podotkol, že tieto dohody podčiarkujú blízke vzťahy medzi oboma krajinami.
Autor TASR
,aktualizované Dauha 7. decembra (TASR) - Katarský emir Tamím ibn Hamad Al Sání a francúzsky prezident Emmanuel Macron podpísali dohody v hodnote 12 miliárd eur vrátane nákupu 12 francúzskych bojových stíhačiek Rafale. Stalo sa tak počas štvrtkovej jednodňovej návštevy Macrona v Katare, ktorý aj naďalej čelí pokračujúcej izolácii a bojkotu zo strany niektorých arabských krajín.
Na tlačovej konferencii katarský emir vyslovil poľutovanie nad bojkotom a označil za obzvlášť skľučujúce, že kríza vypukla počas posvätného mesiaca ramadán v júni.
Francúzsko a Katar sa tiež dohodli, že Dauha nakúpi 490 obrnených vozidiel VBCI od francúzskej firmy Nexter a 50 dvojmotorových Airbusov A321.
Macron navštívil aj leteckú základňu al-Udajd, kde pôsobí 10.000 amerických vojakov. Francúzsko má tiež kontingent svojich vojakov na základni, ktorá je rozhodujúca pre boj proti Islamskému štátu v Iraku a v Sýrii a pre vojnu v Afganistane.
V príhovore ku koaličným vojakom Macron uviedol, že nasledujúcich niekoľko mesiacov bojov bude kľúčových pre výsledok vojny proti skupine Islamský štát v Iraku a v Sýrii. "Toto vojenské víťazstvo neznamená koniec operácií a koniec nášho boja, pretože v prvom rade potrebujeme stabilizovať a zaistiť mier v Iraku a v Sýrii," povedal vojakom. "Nasledujúca jar je rozhodujúca pre situáciu v Iraku."
Macron tiež zdôraznil, že Francúzsko sa chce vyhnúť rozdeleniu Sýrie a chce sa "vyhnúť prevahe niektorých medzinárodných prvkov, ktorých záujmy sú v rozpore s mierom".
Diplomatická kríza medzi Katarom a štvoricou arabských krajín je považovaná za jednu z najvážnejších, aké Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) od svojho vzniku v roku 1981 zažila. Kríza vypukla po tom, ako Saudská Arábia, Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty (SAE) prerušili 5. júna diplomatické styky s Katarom a zaviedli bojkot voči svojmu malému, no bohatému susedovi. Katar obviňujú okrem iného z podpory teroristických organizácií, čo Dauha popiera. K ich požiadavkám patrí obmedziť vzťahy s Iránom, vypovedať z krajiny tureckých vojakov či zatvoriť televíziu al-Džazíra.
Na tlačovej konferencii katarský emir vyslovil poľutovanie nad bojkotom a označil za obzvlášť skľučujúce, že kríza vypukla počas posvätného mesiaca ramadán v júni.
Francúzsko a Katar sa tiež dohodli, že Dauha nakúpi 490 obrnených vozidiel VBCI od francúzskej firmy Nexter a 50 dvojmotorových Airbusov A321.
Macron navštívil aj leteckú základňu al-Udajd, kde pôsobí 10.000 amerických vojakov. Francúzsko má tiež kontingent svojich vojakov na základni, ktorá je rozhodujúca pre boj proti Islamskému štátu v Iraku a v Sýrii a pre vojnu v Afganistane.
V príhovore ku koaličným vojakom Macron uviedol, že nasledujúcich niekoľko mesiacov bojov bude kľúčových pre výsledok vojny proti skupine Islamský štát v Iraku a v Sýrii. "Toto vojenské víťazstvo neznamená koniec operácií a koniec nášho boja, pretože v prvom rade potrebujeme stabilizovať a zaistiť mier v Iraku a v Sýrii," povedal vojakom. "Nasledujúca jar je rozhodujúca pre situáciu v Iraku."
Macron tiež zdôraznil, že Francúzsko sa chce vyhnúť rozdeleniu Sýrie a chce sa "vyhnúť prevahe niektorých medzinárodných prvkov, ktorých záujmy sú v rozpore s mierom".
Diplomatická kríza medzi Katarom a štvoricou arabských krajín je považovaná za jednu z najvážnejších, aké Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC) od svojho vzniku v roku 1981 zažila. Kríza vypukla po tom, ako Saudská Arábia, Egypt, Bahrajn a Spojené arabské emiráty (SAE) prerušili 5. júna diplomatické styky s Katarom a zaviedli bojkot voči svojmu malému, no bohatému susedovi. Katar obviňujú okrem iného z podpory teroristických organizácií, čo Dauha popiera. K ich požiadavkám patrí obmedziť vzťahy s Iránom, vypovedať z krajiny tureckých vojakov či zatvoriť televíziu al-Džazíra.
