Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dočasný premiér Mali Moctar Ouane však s výrokmi šéfa francúzskej diplomacie nesúhlasí. Dialóg je podľa Ouaneho možnosťou "definovať kontúry novej vlády".
Autor TASR
Paríž/Bamako 26. októbra (TASR) - Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian v pondelok vylúčil možnosť mierových rokovaní s džihádistami v Mali, proti ktorým vedenie tejto africkej krajiny bojuje posledných osem rokov. Informovala o tom agentúra AFP.
"Povedzme to veľmi jasne. Existuje mierová dohoda (s bývalými skupinami rebelov) a sú tu aj teroristické skupiny, ktoré túto dohodu nepodpísali," vyjadril sa minister na tlačovej konferencii v malijskom hlavnom meste Bamako.
Le Drian tiež povedal, že s jeho názorom sa stotožňujú aj Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) a protiteroristická skupina G5 Sahel, ktorú tvoria krajiny Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger.
Dočasný premiér Mali Moctar Ouane však s výrokmi šéfa francúzskej diplomacie nesúhlasí. Dialóg je podľa Ouaneho možnosťou "definovať kontúry novej vlády".
Nová vláda v Mali už pravdepodobne s džihádistickými skupinami nadviazala neformálny kontakt, pripomína AFP. Vláda tento mesiac pristúpila na prepustenie 200 zajatcov za výmenu štyroch civilistov, ktorých držal v zajatí Islamský štát (IS).
Šéf francúzskej diplomacie do Mali pricestoval v nedeľu. Stal sa tak prvým francúzskym politikom, ktorý Mali navštívil od zvrhnutia prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu skupinou mladých vojenských povstalcov 18. augusta. Cieľom jeho cesty bolo to, aby "nadviazal dôverný vzťah s novým vedením", vyjadril sa minister pre AFP.
V africkom štáte Mali začiatkom októbra vymenovali prechodnú vládu, ktorá má za úlohu priviesť krajinu späť k civilnej vláde. Kľúčové miesta vo vláde obsadilo viacero ľudí z radov vojenskej junty, ktorá sa nedávno chopila moci prevratom.
Prevrat sa uskutočnil 18. augusta po rozsiahlych protestoch, ktoré sa v Mali konali od začiatku júna. Demonštranti žiadali odstúpenie prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, ktorého obviňovali zo zastrašovania a kupovania hlasov počas aprílových parlamentných volieb.
Prevrat odsúdili susedné krajiny aj Francúzsko. Všetky zainteresované strany - najmä štáty západnej Afriky - vyzvali juntu na rýchle odovzdanie moci. Tá súhlasila s vytvorením prechodnej vlády na čele s vojakom alebo civilistom, ktorá by pôsobila 18 mesiacov a pripravila cestu k novým voľbám.
"Povedzme to veľmi jasne. Existuje mierová dohoda (s bývalými skupinami rebelov) a sú tu aj teroristické skupiny, ktoré túto dohodu nepodpísali," vyjadril sa minister na tlačovej konferencii v malijskom hlavnom meste Bamako.
Le Drian tiež povedal, že s jeho názorom sa stotožňujú aj Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) a protiteroristická skupina G5 Sahel, ktorú tvoria krajiny Burkina Faso, Čad, Mali, Mauritánia a Niger.
Dočasný premiér Mali Moctar Ouane však s výrokmi šéfa francúzskej diplomacie nesúhlasí. Dialóg je podľa Ouaneho možnosťou "definovať kontúry novej vlády".
Nová vláda v Mali už pravdepodobne s džihádistickými skupinami nadviazala neformálny kontakt, pripomína AFP. Vláda tento mesiac pristúpila na prepustenie 200 zajatcov za výmenu štyroch civilistov, ktorých držal v zajatí Islamský štát (IS).
Šéf francúzskej diplomacie do Mali pricestoval v nedeľu. Stal sa tak prvým francúzskym politikom, ktorý Mali navštívil od zvrhnutia prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu skupinou mladých vojenských povstalcov 18. augusta. Cieľom jeho cesty bolo to, aby "nadviazal dôverný vzťah s novým vedením", vyjadril sa minister pre AFP.
V africkom štáte Mali začiatkom októbra vymenovali prechodnú vládu, ktorá má za úlohu priviesť krajinu späť k civilnej vláde. Kľúčové miesta vo vláde obsadilo viacero ľudí z radov vojenskej junty, ktorá sa nedávno chopila moci prevratom.
Prevrat sa uskutočnil 18. augusta po rozsiahlych protestoch, ktoré sa v Mali konali od začiatku júna. Demonštranti žiadali odstúpenie prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, ktorého obviňovali zo zastrašovania a kupovania hlasov počas aprílových parlamentných volieb.
Prevrat odsúdili susedné krajiny aj Francúzsko. Všetky zainteresované strany - najmä štáty západnej Afriky - vyzvali juntu na rýchle odovzdanie moci. Tá súhlasila s vytvorením prechodnej vlády na čele s vojakom alebo civilistom, ktorá by pôsobila 18 mesiacov a pripravila cestu k novým voľbám.
