Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hamas v nedeľu apeloval na vyjednávačov, aby implementovali plán o prímerí pre Pásmo Gazy, ktorý pred časom predstavil americký prezident Joe Biden.
Autor TASR
Paríž 12. augusta (TASR) - Lídri Francúzska, Nemecka a Británie v pondelok vyzvali na bezodkladné rokovania o prímerí v Pásme Gazy. Zároveň varovali Irán a jeho spojencov pred eskaláciou konfliktu v regióne. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
"Boje sa musia okamžite skončiť a všetci rukojemníci, ktorých (palestínske militantné hnutie) Hamas stále zadržiava, musia byť prepustení," napísali nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer v spoločnom vyhlásení.
Vyhlásenie vydali niekoľko dní po jednom z najničivejších izraelských útokov na obliehané Pásmo Gazy za desať mesiacov vojny. Pri útoku na školu v meste Gaza, v ktorej sa ukrývali vysídlenci, podľa tamojších úradov zahynulo najmenej 93 ľudí. Izrael tvrdí, že budova slúžila ako veliteľské stanovište militantov.
"Obyvatelia Pásma Gazy potrebujú naliehavé a neobmedzené dodávky a distribúciu pomoci. Už nemožno ďalej otáľať," uviedli lídri. Taktiež privítali "neúnavnú" prácu egyptských, katarských aj amerických sprostredkovateľov rokovaní o dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov.
Niekoľko kôl rokovaní zameraných na zloženie zbraní v palestínskej enkláve, ktoré sa dosiaľ konali, zlyhalo až na jednu výnimku - týždňové prímerie na prelome vlaňajšieho novembra a decembra, keď došlo k výmene niekoľkých rukojemníkov za väznených Palestínčanov.
Medzinárodní vyjednávači pozvali Izrael aj Hamas na obnovenie rozhovorov v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe, k čomu prispieva pokračovanie bojov v Pásme Gazy aj Izraelu pripisované atentáty na vodcov Hamasu a spriazneného Hizballáhu.
Hamas v nedeľu apeloval na vyjednávačov, aby implementovali plán o prímerí pre Pásmo Gazy, ktorý pred časom predstavil americký prezident Joe Biden.
Vo vyhlásení európski predstavitelia naliehajú na Irán a jeho spojencov, aby sa zdržali útokov, ktoré by mohli ďalej eskalovať napätie v regióne a "ohroziť možnosť dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov". V opačnom prípade budú podľa nich niesť zodpovednosť. "Ďalšia eskalácia na Blízkom východe neprinesie zisk žiadnej krajine ani národu," zdôraznili Scholz, Macron a Stamer.
Vojna v Pásme Gazy sa začala, keď palestínski ozbrojenci napojení na Hamas vtrhli 7. októbra 2023 do pohraničných komunít v južnom Izraeli, pričom tam podľa izraelských zdrojov zabili približne 1200 ľudí a viac ako 250 ďalších zajali ako rukojemníkov. Izraelská armáda predpokladá, že zajatých je naďalej 111 ľudí a 39 z nich je podľa nej mŕtvych.
Izraelská odvetná ofenzíva si dosiaľ vyžiadala najmenej 39.790 obetí, vyplýva z údajov gazského ministerstva zdravotníctva, ktoré vo svojich sprístupnených štatistikách nerozlišuje medzi počtom obetí civilistov a militantov.
"Boje sa musia okamžite skončiť a všetci rukojemníci, ktorých (palestínske militantné hnutie) Hamas stále zadržiava, musia byť prepustení," napísali nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer v spoločnom vyhlásení.
Vyhlásenie vydali niekoľko dní po jednom z najničivejších izraelských útokov na obliehané Pásmo Gazy za desať mesiacov vojny. Pri útoku na školu v meste Gaza, v ktorej sa ukrývali vysídlenci, podľa tamojších úradov zahynulo najmenej 93 ľudí. Izrael tvrdí, že budova slúžila ako veliteľské stanovište militantov.
"Obyvatelia Pásma Gazy potrebujú naliehavé a neobmedzené dodávky a distribúciu pomoci. Už nemožno ďalej otáľať," uviedli lídri. Taktiež privítali "neúnavnú" prácu egyptských, katarských aj amerických sprostredkovateľov rokovaní o dohode o prímerí a prepustení rukojemníkov.
Niekoľko kôl rokovaní zameraných na zloženie zbraní v palestínskej enkláve, ktoré sa dosiaľ konali, zlyhalo až na jednu výnimku - týždňové prímerie na prelome vlaňajšieho novembra a decembra, keď došlo k výmene niekoľkých rukojemníkov za väznených Palestínčanov.
Medzinárodní vyjednávači pozvali Izrael aj Hamas na obnovenie rozhovorov v čase zvýšeného napätia na Blízkom východe, k čomu prispieva pokračovanie bojov v Pásme Gazy aj Izraelu pripisované atentáty na vodcov Hamasu a spriazneného Hizballáhu.
Hamas v nedeľu apeloval na vyjednávačov, aby implementovali plán o prímerí pre Pásmo Gazy, ktorý pred časom predstavil americký prezident Joe Biden.
Vo vyhlásení európski predstavitelia naliehajú na Irán a jeho spojencov, aby sa zdržali útokov, ktoré by mohli ďalej eskalovať napätie v regióne a "ohroziť možnosť dohody o prímerí a prepustení rukojemníkov". V opačnom prípade budú podľa nich niesť zodpovednosť. "Ďalšia eskalácia na Blízkom východe neprinesie zisk žiadnej krajine ani národu," zdôraznili Scholz, Macron a Stamer.
Vojna v Pásme Gazy sa začala, keď palestínski ozbrojenci napojení na Hamas vtrhli 7. októbra 2023 do pohraničných komunít v južnom Izraeli, pričom tam podľa izraelských zdrojov zabili približne 1200 ľudí a viac ako 250 ďalších zajali ako rukojemníkov. Izraelská armáda predpokladá, že zajatých je naďalej 111 ľudí a 39 z nich je podľa nej mŕtvych.
Izraelská odvetná ofenzíva si dosiaľ vyžiadala najmenej 39.790 obetí, vyplýva z údajov gazského ministerstva zdravotníctva, ktoré vo svojich sprístupnených štatistikách nerozlišuje medzi počtom obetí civilistov a militantov.
