aríž 2. decembra (TASR) - Ľudskoprávne skupiny v pondelok ocenili rozhodnutie francúzskej vlády, ktorá sa vzdala plánov dodať do Líbye šesť hliadkovacích plavidiel pre tamojšiu pobrežnú stráž. Informovala o tom agentúra AFP.

Predstavitelia francúzskej vlády potvrdili, že takéto rozhodnutie bolo prijaté aj v súvislosti s tým, že osem mimovládnych organizácií podalo trestné oznámenie, ktorým chceli dodávku lodí prekaziť. Kritizovali v ňom Líbyu za zlé zaobchádzanie s migrantmi.

Líbya sa zmieta v chaose od roku 2011, keď tam bol za pomoci NATO zosadený dlhoročný vodca Muammar Kaddáfí. Chaos prerástol v roku 2014 do ozbrojeného konfliktu, v ktorom proti sebe stoja na jednej strane sily verné medzinárodne uznanej vláde a parlamentu a na strane druhej jednotky generála Chalífu Haftara. Proti obom vedú ozbrojený boj islamisti a ich spojenci.

Mimovládne organizácie považujú v danej situácii rozhodnutie francúzskej vlády nedodať plavidlá pre pobrežnú stráž za "dôležité víťazstvo" dosiahnuté aj vďaka verejnému tlaku, uviedla Lola Schulmannová z organizácie Amnesty International.

Spomínané ľudskoprávne organizácie, medzi ktorými sú aj Lekári bez hraníc či Liga pre ľudské práva, v spoločnom vyhlásení konštatujú, že dané rozhodnutie vlády v Paríži predstavuje "zvrat vo vzťahoch Francúzska a Líbye v oblasti imigračnej politiky". Vysvetlili, že dodávkou hliadkovacích lodí by sa Francúzsko stalo "oficiálnym komplicom zločinov páchaných na migrantoch a utečencoch v Líbyi".

Tieto organizácie teraz žiadajú vládu v Paríži, aby určila "striktné pravidlá pre akúkoľvek spoluprácu s Líbyou", a to na bilaterálnej i európskej úrovni, a to tak, aby "práva a bezpečnosť migrantov boli zaručené a rešpektované".

Francúzska ministerka obrany Florence Parlyová ešte vo februári oznámila, že Francúzsko poskytne Líbyi polovystužené nafukovacie lode Sillinger, aby vláde národnej jednoty v Líbyi pomohlo upevniť kontrolu nad vojnou zničenou krajinou.

Skupiny na ochranu práv však tento plán ihneď kritizovali a obvinili líbyjských úradníkov, že rutinne "zbierajú" migrantov v Stredozemnom mori a vracajú ich späť do preplnených väzníc, kde sa mnohí stávajú obeťami zneužívania a nútenej práce.

Líbya sa po páde režimu Muammara Kaddáfího stala hlavnou tranzitnou cestou pre migrantov zo subsaharskej Afriky a z iných krajín, ktorí sa chcú dostať do Európy.

Podľa agentúry OSN pre utečencov (UNHCR) mimo väzenských stredísk v okolí líbyjských miest žije okolo 40.000 utečencov a žiadateľov o azyl.

Vláda národnej jednoty, ktorá bojuje so silami lojálnymi Chalífovi Haftarovi, v roku 2017 podpísala s Talianskom kontroverznú dohodu umožňujúcu zadržať plavidlá s migrantmi skôr, ako sa dostanú z líbyjských výsostných do medzinárodných vôd.