Paríž/Štrasburg 27. apríla (TASR) - Pokračujúce protesty prívržencov hnutia tzv. žltých viest sa vo Francúzsku ani túto sobotu nezaobišli bez násilných potýčok. Ich dejiskom bola tentoraz alsaská metropola Štrasburg, kde vyšlo do ulíc približne 2000 ľudí, informovala tlačová agentúra DPA, pričom sa odvolala na údaje miestnej prefektúry.

Polícia v Štrasburgu použila slzotvorný plyn a zatkla najmenej 42 osôb. Zranenia utrpeli traja príslušníci bezpečnostných zložiek, ako aj traja demonštranti a jedna obyvateľka.

Podľa prefektúry sa protestujúci pokúsili dostať do priestorov, kam nemali povolený vstup. V predošlých správach sa uvádzalo, že išlo o uzavretú zónu neďaleko sídla Európskeho parlamentu. V súvislosti s protestmi boli hlásené škody a krádež materiálu zo staveniska.

V celom Francúzsku demonštrovalo tentoraz podľa oficiálnych údajov približne 23.600 ľudí, zatiaľ čo minulý víkend ich bolo až 27.900. Protivládne protesty pokračujú bez ohľadu na nové ústupky, ktoré tento týždeň avizoval prezident Emmanuel Macron.

V hlavnom meste Paríž sa uskutočnili dva protestné pochody, pričom vyšli do ulíc aj podporovatelia vplyvnej odborovej organizácie CGT. Protestujúci sa zastavili aj pri budovách mediálnych spoločností, pričom požadovali "spravodlivé zaobchádzanie" zo strany médií, uviedla podľa DPA spravodajská stanica BFMTV.

Okrem odborárov sa zúčastnili na pochodoch v Paríži aj aktivisti z ľavicových zoskupení. Prítomní boli poprední predstavitelia radikálnej ľavice vrátane predsedu strany Nepoddajné Francúzsko Jeana-Luca Mélenchona, ktorý je jedným z najhlasnejších kritikov Macrona, upozornila na tento nový vývoj tlačová agentúra AFP.

Nespokojní Francúzi, ktorí na zhromaždeniach nosia charakteristické žlté bezpečnostné vesty, protestujú už od novembra proti reformnej politike Macrona a jeho centristickej vlády. Najnovšie sa okrem Paríža zamerali aj na Štrasburg, a to v súvislosti s blížiacimi sa voľbami do Európskeho parlamentu. Na tamojšej akcii sa mali zúčastniť aj demonštranti z Nemecka, Belgicka, Talianska či Luxemburska.

Francúzsky prezident vo štvrtok v reakcii na požiadavky protestného hnutia sľúbil znižovanie daní pre strednú triedu, viac peňazí pre chudobnejších dôchodcov, ale aj udelenie práva zákonodarnej iniciatívy občanom prostredníctvom petície a referenda. Zároveň však obhajoval svoje probiznisové postoje vrátane nepopulárneho zrušenia tzv. milionárskej dane, ktoré by podľa jeho názoru malo prispieť k zlepšeniu investičného prostredia v krajine. Taktiež uviedol, že jeho vláda bude pokračovať v programe premeny Francúzska, a dodal, že po mesiacoch nepokojov je nevyhnutná obnova verejného poriadku.

Predstaviteľov protestného hnutia Macronove plány nepresvedčili a zhodnotili ich ako nepostačujúce.