Paríž 17. októbra (TASR) - Stovky ľudí si v nedeľu v Paríži pripomenuli 60. výročie násilného zákroku parížskej polície proti protestu Alžírčanov, ktorého rozsah francúzske úrady celé desaťročia tajili. Na spomienkovom pochode sa zúčastnili aj pamätníci pochodu či ich potomkovia, informovala agentúra AFP.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v sobotu odsúdil tento masaker ako "neospravedlniteľný". Uviedol, že v noci 17. októbra 1961 boli pod velením smutne známeho parížskeho policajného prefekta Mauricea Papona spáchané zločiny.

Zabitých bolo niekoľko desiatok demonštrantov a "ich telá boli hodené do rieky Seiny," uvádza sa vo vyhlásení prezidenta Macrona, ktorý si v sobotu položením venca a minútou ticha uctil pamiatku týchto alžírskych obetí. Stalo sa tak na nábreží Seiny v meste Bezons na okraji Paríža, kde sa protestný pochod pred 60 rokmi začal.

Alžírsky prezident Abdal Madžíd Tabbún v sobotu v súvislosti s výročím tragických udalostí vyzval Francúzsko, aby k problémom z minulosti, ktoré obe krajiny zdedili, pristupovalo "bez dominancie arogantného kolonialistického zmýšľania".

Jeho kancelária predtým vydala vyhlásenie, podľa ktorého zásah parížskej polície zo 17. októbra 1961 odhaľuje hrôzu "masakrov a zločinov proti ľudskosti, ktoré zostanú vryté v kolektívnej pamäti".

Samotný Tabbún okrem toho vyhlásil, že Alžírsko si odteraz vždy 17. októbra uctí pamiatku obetí parížskeho masakru minútou ticha.

Foto: TASR/AP

Macronovo vyhlásenie časť francúzskych historikov privítala. Medzi nimi bol aj napr. Benjamin Stora, autor oficiálnej správy o kolonizácii a vojne v Alžírsku.

Odborníci ocenili, že Macronov komentár k udalostiam i konštatovanie, že šlo o zločin, ide za rámec vyhlásení jeho predchodcu v úrade Francoisa Hollanda. Ten v roku 2012 uznal, že protestujúci Alžírčania boli "zabití počas krvavých represií", uviedla AFP.

Ako v nedeľu informoval web BFM, politici z ľavicových strán Macrona odsúdili, že vo svojom hodnotení "nejde dostatočne hlboko", zatiaľ čo pravica kritizuje Macronov "záchvat pokánia".

Za nedostačujúce považujú Macronovo vyhlásenie aj mnohí aktivisti, napríklad Rahim Rezigat, bývalý člen francúzskej federácie Frontu národného oslobodenia (FLN). Podľa neho Macron "sa hrá so slovíčkami" vo vzťahu k svojim voličom, "vrátane tých, ktorí nostalgicky milujú francúzske Alžírsko".

Mimouna Hadjamová, hovorkyňa združenia Afrika93, podľa BFM uviedla, že vyhlásenie Elyzejského paláca je "krokom vpred, ale stále len čiastočným. Dúfali sme vo viac".

Upozornila, že vtedajší parížsky policajný prefekt Maurice "Papon nekonal sám. Mučili, masakrovali v srdci Paríža a tí tam hore, oni o tom vedeli".

Prezident združenia SOS Racisme Dominique Sopo uvítal pokrok vo vnímaní tragédie, ale vyjadril ľútosť nad "bojazlivosťou Emmanuela Macrona“ a jeho "politikou malých krokov". Uznal, že Macron "ide v presnosti faktov ďalej než Hollande, ale bez toho, aby spomenul kolonializmus".

Sopo vytkol Macronovi aj to, že zodpovednosť za masaker v Paríži obmedzil len na Papona.

"On nebol štátom v štáte, bol tu premiér aj prezident, ktorí rozhodli, kto bude prefektom polície. Papon zostal vo funkcii do roku 1967," pripomenul Soto.

Vzťahy medzi Parížom a Alžírom sú momentálne napäté v dôsledku diplomatického sporu, ktorý vyvolalo Macronovo vyjadrenie pre denník Le Monde zo začiatku októbra, keď deklaroval, že v Alžírsku vládne "politicko-vojenský systém". Táto africká krajina má podľa Macrona tiež "oficiálnu históriu", ktorá bola "úplne prepísaná" a nezakladá sa na pravde.

Alžírsko v reakcii na to odvolalo svojho veľvyslanca z Paríža a zakázalo francúzskemu vojenskému lietadlu vstup do vzdušného priestoru.