Brusel 1. januára (TASR) - Francúzsko od 1. januára prevzalo polročné predsedníctvo Rady Európskej únie. Francúzi sa tejto úlohy zhostia už 13-krát od roku 1958 a prvýkrát od roku 2008.
Francúzsko prevzalo rotujúce predsedníctvo od Slovinska a 1. júla štafetu odovzdá Českej republike.
Tlačová agentúra AFP v sobotu uviedla, že pri príležitosti začiatku francúzskeho predsedníctva boli Eiffelova veža a Elyzejský palác, sídlo prezidenta štátu v Paríži, osvetlené modrou farbou Európskej únie. Počas prvého januárového týždňa budú rovnakým spôsobom nasvietené desiatky ďalších známych pamiatok vo Francúzsku.
Rada EÚ zastupuje záujmy 27 členských štátov pred Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Predsedníctvo zvoláva zasadnutia ministrov, stanovuje ich pracovný program a vedie rokovania. Francúzsko tak bude mať počas nadchádzajúcich šiestich mesiacov značný vplyv na presadzovanie určitých politických tém a na hľadanie kompromisov medzi 27 krajinami eurobloku, aj keď si predsedníctvo vyžaduje zachovanie neutrality pri rokovaniach.
Prezident Emmanuel Macron v piatok večer v rámci svojho novoročného posolstva uviedol, že rok 2022 musí byť pre Európu zlomový a zdôraznil, že Francúzsko sa bude počas svojho predsedníctva "naplno angažovať" v prospech EÚ. Macron chce tento moment využiť aj na úspešné zakončenie Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), k čomu by malo dôjsť v priebehu mája.
Na archívnej snímke francúzsky prezident Emmanuel Macron.Foto: TASR/AP
AFP pripomenula predošlé Macronove slová, že ambíciou Francúzska na čele EÚ je urobiť Európu "silnou vo svete", plne suverénnou, so slobodnou voľbou, ktorá ovláda svoj vlastný osud.
Macron však nebude predsedať summitom EÚ, táto úloha patrí predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi.
Paríž bude musieť riešiť viacero závažných problémov vrátane posilnenia európskej bezpečnosti, koncentrácie tisícok ruských vojakov na ukrajinskej hranici či pokračujúci boj proti koronakríze, ktorá má negatívny vplyv na európsku ekonomiku.
Podľa AFP sa Macron v tomto úsilí bude môcť spoľahnúť na podporu nového nemeckého kancelára Olafa Scholza, ktorého krajina bude tento rok predsedať skupine G7, čiže ekonomicky najvyspelejším krajinám (Francúzsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Spojené kráľovstvo, Talianska a USA). Aj nástupca Angely Merkelovej vo svojom prvom novoročnom prejave vyzval na "suverénnejšiu a silnejšiu" Európu.
Macron sa netají, že chce pre Úniu viacero reforiem. Schengenský priestor by mal podľa jeho názoru lepšie chrániť hranice EÚ pred migráciou, snaží sa o úpravu rozpočtových pravidiel známych ako Maastrichtské kritériá, posilniť chce rozmer spoločnej európskej obrany a to aj napriek neochote niektorých členských krajín, ktoré sa viac zaujímajú o ochranu pod dáždnikom NATO.
