Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje tvrdiac, že ide o zásah do občianskych slobôd.
Autor TASR
Paríž 5. septembra (TASR) - Vládny zákaz nosenia tradičného celotelového odevu moslimských žien - abáje, ktorá ich zahaľuje od ramien až po nohy, v pondelok, v prvý deň nového školského roka, porušilo vo Francúzsku 298 osôb.
V utorok o tom informoval minister školstva Gabriel Attal, ktorý spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a edukácii sa drvivá väčšina z uvedených osôb rozhodla nové pravidlo rešpektovať.
Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 osôb, ktoré následne - v súlade s novými platnými pravidlami - "odišli domov", vysvetlil Attal.
Minister školstva dodal, že tieto dievčatá sa "v najbližších dňoch sa vrátia, pretože musia chodiť do školy". Ak by sa však opäť vrátili oblečené do abáje, vedenie školy s nimi opäť bude viesť dialóg.
"Takto budeme pokračovať ďalej," vyhlásil Attal s tým, že dievčatá sa domov vrátili s listom adresovaným ich rodičom a podpísaným ministrom, v ktorom im vysvetľuje, že "škola nikoho nestigmatizuje", ale že "pravidlá sa musia dodržiavať", najmä pokiaľ ide o sekularizáciu.
Attal oznámil zákaz nosenia abáje v školách minulý týždeň a zdôvodnil ho cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.
Na rozdiel od šatiek sa abáje v zákonodarstve ocitli v "šedej zóne" a doteraz sa na ne úplný zákaz nevzťahoval.
AFP dodala, že združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku podalo na Štátnu radu - najvyššiu súdnu inštitúciu pre sťažnosti proti štátnym orgánom - návrh na vydanie súdneho príkazu proti zákazu abáje a ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky. Súdna rada sa má týmto podnetom zaoberať v utorok.
Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje tvrdiac, že ide o zásah do občianskych slobôd.
Vládne rozhodnutie v pondelok obhajoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje "menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus". To podľa vedie k tým "najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.
V utorok o tom informoval minister školstva Gabriel Attal, ktorý spresnil, že po vysvetľovaní, diskusii a edukácii sa drvivá väčšina z uvedených osôb rozhodla nové pravidlo rešpektovať.
Abáju si však napriek týmto vysvetleniam odmietlo vyzliecť 67 osôb, ktoré následne - v súlade s novými platnými pravidlami - "odišli domov", vysvetlil Attal.
Minister školstva dodal, že tieto dievčatá sa "v najbližších dňoch sa vrátia, pretože musia chodiť do školy". Ak by sa však opäť vrátili oblečené do abáje, vedenie školy s nimi opäť bude viesť dialóg.
"Takto budeme pokračovať ďalej," vyhlásil Attal s tým, že dievčatá sa domov vrátili s listom adresovaným ich rodičom a podpísaným ministrom, v ktorom im vysvetľuje, že "škola nikoho nestigmatizuje", ale že "pravidlá sa musia dodržiavať", najmä pokiaľ ide o sekularizáciu.
Attal oznámil zákaz nosenia abáje v školách minulý týždeň a zdôvodnil ho cieľom zabezpečiť dodržiavanie zákona o nosení náboženských symbolov v školách z roku 2004. Vo Francúzsku je v súlade s týmto zákonom zakázané nosiť v školách moslimské šatky, kresťanské kríže i židovské jarmulky.
Na rozdiel od šatiek sa abáje v zákonodarstve ocitli v "šedej zóne" a doteraz sa na ne úplný zákaz nevzťahoval.
AFP dodala, že združenie zastupujúce moslimov vo Francúzsku podalo na Štátnu radu - najvyššiu súdnu inštitúciu pre sťažnosti proti štátnym orgánom - návrh na vydanie súdneho príkazu proti zákazu abáje a ekvivalentu tohto odevu pre mužov v podobe dlhej tuniky. Súdna rada sa má týmto podnetom zaoberať v utorok.
Zákaz nosenia abáje v školách jednoznačne uvítali francúzske pravicové strany, ale ľavica ho kritizuje tvrdiac, že ide o zásah do občianskych slobôd.
Vládne rozhodnutie v pondelok obhajoval aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, keď povedal, že vo Francúzsku existuje "menšina", ktorá si náboženstvo uzurpuje a spochybňuje republiku a sekularizmus". To podľa vedie k tým "najhorším dôsledkom", akým bola aj vražda učiteľa Samuela Patyho spred troch rokov. Paty bol zavraždený moslimským radikálom po tom, ako na hodine občianskej výchovy ukazoval študentom časopisové karikatúry Mohameda.
