Paríž zaujíma najmä úloha turecký žoldnierov v tomto konflikte.
Autor TASR
Paríž 17. novembra (TASR) – Francúzsko v utorok požiadalo Rusko, aby vysvetlilo nejasnosti vo veci prímeria, ktoré sprostredkovalo medzi Arménskom a Azerbajdžanom a ktoré viedlo k ukončeniu bojov o Náhorný Karabach. Paríž žiada vysvetlenie, najmä pokiaľ ide o rolu Turecka a žoldnierov zo zahraničia. Informovala o tom agentúra AFP.
Prímerie medzi dlhoročnými nepriateľmi – Arménskom a Azerbajdžanom – sprostredkoval pred týždňom ruský prezident Vladimir Putin. Vďaka tomuto vyhláseniu o prímerí Azerbajdžan zostal v Karabachu v lokalitách a na územiach, ktoré obsadil počas niekoľkých týždňoch bojov.
Šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian v utorok pred poslancami francúzskeho parlamentu vyhlásil, že toto prímerie bolo nutné pre záchranu tisícov životov. Upozornil, že zostáva ešte veľa nejasností, ktoré s dohodou o zastavení bojov súvisia.
Zdôraznil, že ešte pred začatím rokovaní o budúcom statuse Náhorného Karabachu treba vysvetliť nejasnosti týkajúce sa utečencov, delimitácie prímeria, prítomnosti Turecka a návratu údajných žoldnierov zo zahraničia.
Spresnil, že práve tieto otázky by mali v stredu v Moskve byť predmetom rokovania spolupredsedov tzv. minskej skupiny pre Náhorný Karabach, ktorá pozostáva zo zástupcov Francúzska, Ruska a USA.
AFP konštatovala, že prímerie uzavreté 9. novembra zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu Ruska v kaukazskej oblasti, ako aj rastúci vplyv Turecka – podporovateľa Baku v regióne, kde Západ stráca vplyv.
Po tom, ako poskytlo Azerbajdžanu výzbroj a podporu, sa Turecko zapojí aj do mierovej pozorovateľskej misie. Presné úlohy tureckých vojakov sú zatiaľ nejasné a Ankara o nich ešte bude musieť rokovať s Moskvou.
Ankara je obviňovaná aj z podpory Baku prostredníctvom vyslania protureckých islamistických povstalcov zo Sýrie, dodala AFP.
Prímerie medzi dlhoročnými nepriateľmi – Arménskom a Azerbajdžanom – sprostredkoval pred týždňom ruský prezident Vladimir Putin. Vďaka tomuto vyhláseniu o prímerí Azerbajdžan zostal v Karabachu v lokalitách a na územiach, ktoré obsadil počas niekoľkých týždňoch bojov.
Šéf francúzskej diplomacie Jean-Yves Le Drian v utorok pred poslancami francúzskeho parlamentu vyhlásil, že toto prímerie bolo nutné pre záchranu tisícov životov. Upozornil, že zostáva ešte veľa nejasností, ktoré s dohodou o zastavení bojov súvisia.
Zdôraznil, že ešte pred začatím rokovaní o budúcom statuse Náhorného Karabachu treba vysvetliť nejasnosti týkajúce sa utečencov, delimitácie prímeria, prítomnosti Turecka a návratu údajných žoldnierov zo zahraničia.
Spresnil, že práve tieto otázky by mali v stredu v Moskve byť predmetom rokovania spolupredsedov tzv. minskej skupiny pre Náhorný Karabach, ktorá pozostáva zo zástupcov Francúzska, Ruska a USA.
AFP konštatovala, že prímerie uzavreté 9. novembra zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu Ruska v kaukazskej oblasti, ako aj rastúci vplyv Turecka – podporovateľa Baku v regióne, kde Západ stráca vplyv.
Po tom, ako poskytlo Azerbajdžanu výzbroj a podporu, sa Turecko zapojí aj do mierovej pozorovateľskej misie. Presné úlohy tureckých vojakov sú zatiaľ nejasné a Ankara o nich ešte bude musieť rokovať s Moskvou.
Ankara je obviňovaná aj z podpory Baku prostredníctvom vyslania protureckých islamistických povstalcov zo Sýrie, dodala AFP.