Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Zahraničie

Francúzsky parlament hľadá kompromis návrhu dôchodkovej reformy

Ľudia prechádzajú okolo nevyvezených smetných nádob vedľa Senátu v Paríži, nedeľa 12. marca 2023. Sporný návrh zákona, ktorým by sa vo Francúzsku zvýšil vek odchodu do dôchodku zo 62 na 64 rokov, získal posun vpred prijatím tohto opatrenia v Senáte uprostred štrajkov, protestov a nevyzbieraných odpadkov, ktoré sa každým dňom hromadia. Foto: TASR/AP

V snahe presvedčiť nerozhodnutých premiérka Bornová v utorok ubezpečila poslancov opozičnej strany Republikáni (LR), že ich podpora pre dôchodkovú reformu nebude interpretovaná ako podpora vlády.

Paríž 15. marca (TASR) - Francúzsko v stredu zažíva ďalší deň štrajkov a pouličných protestov v súvislosti s dôchodkovou reformou, ktorej schvaľovanie v parlamente sa dostáva do záverečnej fázy.

Ako informoval denník Le Parisien, vláda sa spolieha na to, že zo stredajšieho zasadnutia tzv. zmiešaného výboru (CMP), v ktorom za zavretými dverami zasadá sedem poslancov Národného zhromaždenia, sedem senátorov a rovnaký počet náhradníkov, vzíde kompromisné znenie návrhu zákona.

"Ak bude mať CMP spoločný text, tento text bude mať väčšinu" v Senáte a potom i v Národnom zhromaždení, vyhlásil minister práce Olivier Dussopt.

Le Parisien však upozornil, že aj sa v CMP, kde majú väčšinu "macronisti" a pravica, dosiahne kompromis, stále panuje neistota okolo hlasovania, ktoré bude nasledovať vo štvrtok v dolnej komore parlamentu.

Táto neistota ponecháva otvorenú možnosť, že vláda využije článok 49.3 ústavy, ktorý umožňuje prijatie návrhu zákona bez hlasovania v parlamente. Súčasne sa tým však vystaví riziku hlasovania o návrhu na vyslovenie nedôvery súčasnej menšinovej vláde.

V snahe presvedčiť nerozhodnutých premiérka Élisabeth Bornová v utorok ubezpečila poslancov opozičnej strany Republikáni (LR), že ich podpora pre dôchodkovú reformu nebude interpretovaná ako podpora vlády.

"Existuje väčšina, ktorá sa nebojí reforiem, aj nepopulárnych, keď sú potrebné," dodala. Predtým požiadala opozíciu, aby zvážila svoje odmietavé stanovisko.

Posledný deň protestov - minulú sobotu - mal oveľa nižšiu účasť ako v predchádzajúcich kolách, zatiaľ čo štrajky zamestnancov železníc, rafinérií a verejného sektora minulý týždeň neochromili krajinu tak, ako odbory dúfali.

Najviditeľnejším dôsledkom pokračujúcich protestov proti reforme je nateraz nahromadenie odpadkov v uliciach Paríža, kde smetiari a upratovači tiež vstúpili do štrajku.

Ako informoval Le Parisien, parížska policajná prefektúra sa obáva, že na plánovanom sprievode ulicami centrom mesta - medzi Invalidovňou a námestím Place d'Italie - bude medzi očakávanými 50.000 až 80.000 účastníkmi aj 400 až 800 radikálnych príslušníkov hnutia žltých viest a 300 až 500 ultraľavicových militantov. Budú sa zrejme pokúšať konfrontovať poriadkové sily a ničiť súkromný i verejný majetok, varovala polícia.

Z prieskumov verejnej mienky vyplýva, že proti návrhu dôchodkovej reformy sú dve tretiny obyvateľov Francúzska.

Základným prvkom reformy je zvýšiť minimálny vek odchodu do dôchodku zo súčasných 62 na 64 rokov, čím by sa Francúzsko viac priblížilo svojim susedom v EÚ, z ktorých väčšina posunula vek odchodu do dôchodku na 65 rokov alebo vyššie.

Zákon tiež zvyšuje požiadavky na priznanie plného dôchodku a zrušil by výhody pri odchode do dôchodku, ktoré majú niektorí zamestnanci verejného sektora, napríklad zamestnanci parížskeho metra.

Vláda pôvodne bazírovala na tom, že cieľom reformy je spravodlivejší systém, teraz však zdôrazňuje, že ide o úspory a zabránenie deficitom v nasledujúcich desaťročiach.