Bratislava 3. mája (TASR) - Vyučovanie čínštiny zaznamenáva veľký rozmach a začína sa stávať integrálnou súčasťou školských vzdelávacích programov v mnohých krajinách. To znamená, že vyučovaniu čínštiny sa nevenujú len Konfuciove inštitúty, ale ide o integrálnu súčasť vzdelávania, o čo sa starajú ministerstvá školstva jednotlivých krajín. Pre TASR to uviedol prezident Európskej asociácie vyučovania čínštiny Joël Bellassen z Francúzska.

Tento odborník na čínsky jazyk a literatúru a na Hnutie 4. mája v Číne sa zúčastnil na dvojdňovej medzinárodnej konferencii, venovanej 100. výročiu významného modernizačného hnutia v moderných dejinách Číny - Hnutia 4. mája, ktorá sa konala v Bratislave 2. a 3. mája.

Vo Francúzsku sa čínština stala maturitným predmetom v roku 1968. Podľa Bellassena sa v tom Francúzsko stalo prvou krajinou na svete. Taliansko tak urobilo pred štyrmi, piatimi rokmi, dodal. Ministerstvo školstva v Ríme rozhodlo, že začlení vyučovanie čínštiny na úrovni maturitnej skúšky, oficiálne zverejnilo program, vypísalo súbeh na vytvorenie zboru učiteľov čínštiny z "domácich" zdrojov. "Tým chcem povedať, že už je čoraz viac krajín, čo tak robia a v oblasti vyučovania čínštiny Európa ukazuje cestu," konštatoval.

Bellassen, ktorého hlavnou odbornou oblasťou je didaktika vyučovania čínskeho jazyka, didaktika jazyka a písania čínštiny, ďalej povedal, že očakávania žiakov učiacich sa čínsky jazyk sú vysoké. Pre rodičov 10-, 12-, 15-ročných detí je čínština, popri nemčine, španielčine, francúzštine, jednou z možností na uplatnenie sa detí v živote.

Hnutie 4. mája bolo významné modernizačné hnutie v moderných dejinách Číny, časovo rámcované rokmi 1917 - 1921. Išlo o intelektuálnu revolúciu, o sociálno-politické hnutie, ktorého hlavnými bodmi boli demokracia, sloboda jedinca, národná nezávislosť a reforma čínskeho jazyka a čínskej kultúry ako takej. A vďaka Hnutiu 4. mája došlo ku kodifikácii modernej spisovnej čínštiny.