Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eurokomisia je hlavným výkonným orgánom EÚ a zároveň inštitúciou s monopolom na únijné legislatívne iniciatívy.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 1. decembra (TASR) – V nedeľu sa funkcie oficiálne ujíma nová Európska komisia (EK), ktorá nasledujúcich päť rokov povedie Európsku úniu (EÚ). Završuje sa tým niekoľko mesiacov trvajúci proces jej formovania. TASR prináša prehľad najdôležitejších momentov tohto procesu.
Eurokomisia je hlavným výkonným orgánom EÚ a zároveň inštitúciou s monopolom na únijné legislatívne iniciatívy. Má tiež dôležité výkonné právomoci, napríklad v zahraničnom obchode alebo hospodárskej súťaži. Tvorí ju predseda a kolégium 26 komisárov, každý členský štát je v ňom zastúpený jedným členom. EK dohliada na uplatňovanie práva EÚ a na dodržiavanie zmlúv zo strany členských štátov. EK tiež predsedá gestorským výborom zodpovedajúcim za výkon práva EÚ. Komisiu vedie jej predseda alebo predsedníčka. Ako celok sa EK zodpovedá Európskemu parlamentu (EP), ktorý jej môže vysloviť nedôveru. Ak tak urobí, všetci členovia komisie sa musia vzdať funkcie.
Voľby do EP sa uskutočnili 6. až 9. júna. Občania EÚ si v nich zvolili 720-členný parlament, Slovenskú republiku v ňom zastupuje 15 europoslancov.
Tri hlavné centristické politické skupiny v europarlamente dosiahli koncom júna dohodu ohľadom najvyšších postov v inštitúciách EÚ, pričom súhlasili s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) na druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie.
Parlament ju následne v posledný deň svojej ustanovujúcej schôdze, ktorá prebiehala od 16. do 18. júla, zvolil za staronovú predsedníčku. V tajnom hlasovaní získala 401 zo 719 hlasov europoslancov, na zvolenie potrebovala získať 360 hlasov.
Zvolená predsedníčka EK následne hlavám vlád alebo štátov členských krajín EÚ rozposlala oficiálne listy, v ktorých ich vyzvala na návrh kandidátov na posty eurokomisárov.
Nominácie aj s portfóliami pre eurokomisárov oznámila zvolená predsedníčka EK 17. septembra na zasadnutí EP po letnej prestávke. Slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi navrhla zodpovednosť za obchod, hospodársku bezpečnosť, medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.
Potvrdzujúce vypočutia kandidátov vo výboroch EP sa konalo od 4. do 12. novembra. Kandidáti počas tohto niekoľkohodinového "grilovania" odpovedali na otázky od poslancov europarlamentu.
Parlament následne 27. novembra hlasoval o potvrdení kolégia komisárov. Poslanci kolégium oficiálne schválili v pomere 370 hlasov za, 282 proti. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Na potvrdenie kolégia do funkcie bola potrebná nadpolovičná väčšina odovzdaných hlasov. Nasledujúci deň Európska rada písomným postupom vymenovala novú Komisiu na obdobie od 1. decembra 2024 do 31. októbra 2029.
Eurokomisia je hlavným výkonným orgánom EÚ a zároveň inštitúciou s monopolom na únijné legislatívne iniciatívy. Má tiež dôležité výkonné právomoci, napríklad v zahraničnom obchode alebo hospodárskej súťaži. Tvorí ju predseda a kolégium 26 komisárov, každý členský štát je v ňom zastúpený jedným členom. EK dohliada na uplatňovanie práva EÚ a na dodržiavanie zmlúv zo strany členských štátov. EK tiež predsedá gestorským výborom zodpovedajúcim za výkon práva EÚ. Komisiu vedie jej predseda alebo predsedníčka. Ako celok sa EK zodpovedá Európskemu parlamentu (EP), ktorý jej môže vysloviť nedôveru. Ak tak urobí, všetci členovia komisie sa musia vzdať funkcie.
Voľby do EP sa uskutočnili 6. až 9. júna. Občania EÚ si v nich zvolili 720-členný parlament, Slovenskú republiku v ňom zastupuje 15 europoslancov.
Tri hlavné centristické politické skupiny v europarlamente dosiahli koncom júna dohodu ohľadom najvyšších postov v inštitúciách EÚ, pričom súhlasili s vymenovaním Ursuly von der Leyenovej z Európskej ľudovej strany (EPP) na druhé funkčné obdobie predsedníčky Európskej komisie.
Parlament ju následne v posledný deň svojej ustanovujúcej schôdze, ktorá prebiehala od 16. do 18. júla, zvolil za staronovú predsedníčku. V tajnom hlasovaní získala 401 zo 719 hlasov europoslancov, na zvolenie potrebovala získať 360 hlasov.
Zvolená predsedníčka EK následne hlavám vlád alebo štátov členských krajín EÚ rozposlala oficiálne listy, v ktorých ich vyzvala na návrh kandidátov na posty eurokomisárov.
Nominácie aj s portfóliami pre eurokomisárov oznámila zvolená predsedníčka EK 17. septembra na zasadnutí EP po letnej prestávke. Slovenskému eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi navrhla zodpovednosť za obchod, hospodársku bezpečnosť, medziinštitucionálne vzťahy a transparentnosť.
Potvrdzujúce vypočutia kandidátov vo výboroch EP sa konalo od 4. do 12. novembra. Kandidáti počas tohto niekoľkohodinového "grilovania" odpovedali na otázky od poslancov europarlamentu.
Parlament následne 27. novembra hlasoval o potvrdení kolégia komisárov. Poslanci kolégium oficiálne schválili v pomere 370 hlasov za, 282 proti. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov. Na potvrdenie kolégia do funkcie bola potrebná nadpolovičná väčšina odovzdaných hlasov. Nasledujúci deň Európska rada písomným postupom vymenovala novú Komisiu na obdobie od 1. decembra 2024 do 31. októbra 2029.
