Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pan privítal opakované ubezpečenia Izraela, že sa nepokúša zmeniť historický status quo posvätných miest na Chrámovej hore v Jeruzaleme, pre ktoré vypukla najnovšia vlna násilností.
Autor TASR
Ramalláh 21. októbra (TASR) - Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, ktorý sa už dva dni pokúša dosiahnuť upokojenie niekoľkotýždňových násilností medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi, dnes po rokovaní s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom v predjordánskom Ramalláhu odsúdil "prejavy nenávisti" na oboch stranách.
"Prišiel som do Ramalláhu, pretože mám veľké obavy z nebezpečnej eskalácie násilia na okupovaných územiach, v Izraeli a samozrejme v Jeruzaleme," povedal dnes Pan Abbásovi.
"Bol som zdesený, ako by sme všetci mali byť, tým, že sa zbraní chopili mladí ľudia a snažia sa zabíjať... Chápem ich pocit márnosti, ale násilie nie je cesta," pretože by to situáciu Palestínčanov iba zhoršilo, citovala ho agentúra DPA.
Abbás reagoval vyjadrením, že Palestínčania nechcú násilie. "Ale chýbajúci politický horizont a žiadna nádej do budúcna rovnako ako ekonomické problémy viedli k tejto situácii vzbury," dodal. Požiadal o "medzinárodnú ochranu", pretože Palestínčania "sa nemôžu sami chrániť".
Pan privítal "opakované ubezpečenia Izraela, že sa nepokúša zmeniť historický status quo" posvätných miest na Chrámovej hore v Jeruzaleme, pre ktoré vypukla najnovšia vlna násilností.
"Samozrejme, že Izraelčania nemôžu žiť v ustavičnom strachu z ďalšieho útoku," pokračoval Pan a varoval, že niektoré izraelské odvetné opatrenia môžu byť kontraproduktívne, pretože iba zosilňujú pocit útlaku u Palestínčanov.
Pan kritizoval pokračujúce budovanie židovských osád na okupovaných územiach, ktoré podľa neho "posilňuje pocit, že realizovateľnosť riešenia v podobe dvoch štátov sa stráca".
"Nemôžeme ignorovať tento silný pocit zúfalstva, ktorý prichádza s pomalým vyparovaním sa nádeje," varoval. "Vyzývam Izraelčanov i Palestínčanov, aby prejavili odvahu a našli cestu späť k zmysluplnému mierovému procesu."
Na Chrámovej hore sa nachádza mešita al-Aksá a Skalný dóm – jedno z najposvätnejších miest islamu, ale aj Múr nárekov - pozostatok dvoch židovských chrámov, ktoré židia podľa platných pravidiel majú právo v istých hodinách navštíviť, ale nesmú sa tam modliť. Príčinou najnovšej eskalácie napätia sú obavy Palestínčanov, že Izrael sa pokúša zvýšiť svoju prítomnosť v oblasti Chrámovej hory, čo však židovský štát odmieta. Nepokoje sa z okolia Chrámovej hory rozšírili aj do ďalších oblastí východného Jeruzalema a do Predjordánska.
"Prišiel som do Ramalláhu, pretože mám veľké obavy z nebezpečnej eskalácie násilia na okupovaných územiach, v Izraeli a samozrejme v Jeruzaleme," povedal dnes Pan Abbásovi.
"Bol som zdesený, ako by sme všetci mali byť, tým, že sa zbraní chopili mladí ľudia a snažia sa zabíjať... Chápem ich pocit márnosti, ale násilie nie je cesta," pretože by to situáciu Palestínčanov iba zhoršilo, citovala ho agentúra DPA.
Abbás reagoval vyjadrením, že Palestínčania nechcú násilie. "Ale chýbajúci politický horizont a žiadna nádej do budúcna rovnako ako ekonomické problémy viedli k tejto situácii vzbury," dodal. Požiadal o "medzinárodnú ochranu", pretože Palestínčania "sa nemôžu sami chrániť".
Pan privítal "opakované ubezpečenia Izraela, že sa nepokúša zmeniť historický status quo" posvätných miest na Chrámovej hore v Jeruzaleme, pre ktoré vypukla najnovšia vlna násilností.
"Samozrejme, že Izraelčania nemôžu žiť v ustavičnom strachu z ďalšieho útoku," pokračoval Pan a varoval, že niektoré izraelské odvetné opatrenia môžu byť kontraproduktívne, pretože iba zosilňujú pocit útlaku u Palestínčanov.
Pan kritizoval pokračujúce budovanie židovských osád na okupovaných územiach, ktoré podľa neho "posilňuje pocit, že realizovateľnosť riešenia v podobe dvoch štátov sa stráca".
"Nemôžeme ignorovať tento silný pocit zúfalstva, ktorý prichádza s pomalým vyparovaním sa nádeje," varoval. "Vyzývam Izraelčanov i Palestínčanov, aby prejavili odvahu a našli cestu späť k zmysluplnému mierovému procesu."
Na Chrámovej hore sa nachádza mešita al-Aksá a Skalný dóm – jedno z najposvätnejších miest islamu, ale aj Múr nárekov - pozostatok dvoch židovských chrámov, ktoré židia podľa platných pravidiel majú právo v istých hodinách navštíviť, ale nesmú sa tam modliť. Príčinou najnovšej eskalácie napätia sú obavy Palestínčanov, že Izrael sa pokúša zvýšiť svoju prítomnosť v oblasti Chrámovej hory, čo však židovský štát odmieta. Nepokoje sa z okolia Chrámovej hory rozšírili aj do ďalších oblastí východného Jeruzalema a do Predjordánska.
