Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rok 2023 bude ťažký a Ukrajinu musíme podporovať dovtedy, kým to bude potrebné, cituje vyjadrenie zástupcu generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie M. Geoanu tlačová agentúra AFP.
Autor TASR
Brusel 18. januára (TASR) — Rusko sa pripravuje na dlhú vojnu na Ukrajine tým, že zvyšuje výrobu zbraní a získava ďalšie vojenské vybavenie. Uviedol to v stredu zástupca generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie Mircea Geoana počas zasadnutia Vojenského výboru NATO v Bruseli. Informuje o tom spravodajca TASR.
Najvyšší vojenský orgán Aliancie v stredu a vo štvrtok spolu s vojenskými predstaviteľmi Fínska a Švédska zasadá v bruselskom sídle NATO. Náčelníci generálnych štábov spojeneckých krajín majú na programe diskusie o vojne na Ukrajine, situácii na západnom Balkáne a bezpečnostných výzvach, ktorým spojenci čelia v súčasnom globálnom kontexte.
"Putin sa pripravuje na dlhú vojnu zvýšením výroby zbraní a získavaním ďalšieho vybavenia. Rok 2023 bude ťažký a Ukrajinu musíme podporovať dovtedy, kým to bude potrebné," cituje vyjadrenie Geoanu tlačová agentúra AFP.
Bývalý šéf rumunskej diplomacie v tejto súvislosti zdôraznil potrebu rozvoja kapacít NATO na priemyselnú výrobu zbraní a munície, ako aj využitie nových technológií, ako je umelá inteligencia, na posilnenie obranných spôsobilostí Aliancie.
"Je rovnako dôležité investovať ešte viac do obrany. Cieľ dvoch percent z rozpočtu stanovený takmer pred desiatimi rokmi sa čoraz viac považuje za spodnú hranicu, a nie za strop pre výdavky na obranu," zdôraznil Geoana.
Podľa AFP viaceré členské štáty NATO uvádzajú, že tento cieľ bude upravený na nadchádzajúcom summite, v júli 2023 vo Vilniuse, kde sa bude diskutovať aj o ďalšom posilnení východného krídla Aliancie a o vojenskej situácii na Ukrajine.
Predseda Vojenského výboru NATO, holandský admirál Rob Bauer na podujatí v Bruseli zasa uviedol, že je nevyhnutné byť "vždy pripravený na neočakávané udalosti". Spresnil, že treba politických lídrov 30-členného obranného zoskupenia "čestne informovať" o silách a slabinách NATO.
"Moderná vojna je dnes o blate a krvi, ale rovnako aj o bitoch a botoch," pomohol si Bauer slovnou hračkou, aby odkázal na úlohu počítačových technológií vo vojenskej oblasti.
NATO už v roku 2016 oficiálne uznalo kyberpriestor ako piatu doménu vedenia vojny (popri pozemných, námorných, vzdušných a vesmírnych operáciách), aby mohlo v prípade silného kybernetického útoku zo strany nepriateľa reagovať konvenčnými zbraňami.
Vojenský výbor NATO ako najvyšší vojenský orgán obranného zoskupenia je zložený z náčelníkov generálnych štátov všetkých 28 členských krajín. Výbor sa stretáva najmenej trikrát do roka.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Najvyšší vojenský orgán Aliancie v stredu a vo štvrtok spolu s vojenskými predstaviteľmi Fínska a Švédska zasadá v bruselskom sídle NATO. Náčelníci generálnych štábov spojeneckých krajín majú na programe diskusie o vojne na Ukrajine, situácii na západnom Balkáne a bezpečnostných výzvach, ktorým spojenci čelia v súčasnom globálnom kontexte.
"Putin sa pripravuje na dlhú vojnu zvýšením výroby zbraní a získavaním ďalšieho vybavenia. Rok 2023 bude ťažký a Ukrajinu musíme podporovať dovtedy, kým to bude potrebné," cituje vyjadrenie Geoanu tlačová agentúra AFP.
Bývalý šéf rumunskej diplomacie v tejto súvislosti zdôraznil potrebu rozvoja kapacít NATO na priemyselnú výrobu zbraní a munície, ako aj využitie nových technológií, ako je umelá inteligencia, na posilnenie obranných spôsobilostí Aliancie.
"Je rovnako dôležité investovať ešte viac do obrany. Cieľ dvoch percent z rozpočtu stanovený takmer pred desiatimi rokmi sa čoraz viac považuje za spodnú hranicu, a nie za strop pre výdavky na obranu," zdôraznil Geoana.
Podľa AFP viaceré členské štáty NATO uvádzajú, že tento cieľ bude upravený na nadchádzajúcom summite, v júli 2023 vo Vilniuse, kde sa bude diskutovať aj o ďalšom posilnení východného krídla Aliancie a o vojenskej situácii na Ukrajine.
Predseda Vojenského výboru NATO, holandský admirál Rob Bauer na podujatí v Bruseli zasa uviedol, že je nevyhnutné byť "vždy pripravený na neočakávané udalosti". Spresnil, že treba politických lídrov 30-členného obranného zoskupenia "čestne informovať" o silách a slabinách NATO.
"Moderná vojna je dnes o blate a krvi, ale rovnako aj o bitoch a botoch," pomohol si Bauer slovnou hračkou, aby odkázal na úlohu počítačových technológií vo vojenskej oblasti.
NATO už v roku 2016 oficiálne uznalo kyberpriestor ako piatu doménu vedenia vojny (popri pozemných, námorných, vzdušných a vesmírnych operáciách), aby mohlo v prípade silného kybernetického útoku zo strany nepriateľa reagovať konvenčnými zbraňami.
Vojenský výbor NATO ako najvyšší vojenský orgán obranného zoskupenia je zložený z náčelníkov generálnych štátov všetkých 28 členských krajín. Výbor sa stretáva najmenej trikrát do roka.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
