Expert upozorňuje aj na fakt, že protesty sa konajú aj v menších mestách, štrajkuje viacero univerzít a voči krokom vlády sa vymedzujú zamestnanci ministerstiev alebo centrálnej banky.
Autor TASR
Ostrava/Tbilisi 4. decembra (TASR) - Gruzínci v utorok už šiesty deň po sebe vyšli do ulíc, aby protestovali proti rozhodnutiu vlády pozastaviť prístupové rokovania s EÚ. Polícia na protestoch nasadzuje slzotvorný plyn aj vodné delá, denne hlásia desiatky zranených a zadržaných. Pre úspech protestov bude podľa experta rozhodujúci postoj bezpečnostných zložiek. Pokiaľ zostanú lojálne režimu a demonštrácie potlačia, je možné očakávať aj vývoj podobný Majdanu na Ukrajine v roku 2013, uviedol v rozhovore pre TASR politický geograf Vincenc Kopeček z Ostravskej univerzity.
Rozhodnutiu gruzínskej vlády pozastaviť prístupové rokovania s EÚ do roku 2028 predchádzali mesiace zhoršovania sa vzťahov medzi Tbilisi a Bruselom. EÚ kritizovala najmä prijatie zákona o zahraničných agentoch zameraného proti mimovládnym organizáciám, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, ako aj zákona obmedzujúceho práva komunity LGBTI.
Únia sa kriticky vyjadrila aj k priebehu októbrových parlamentných volieb. Presvedčivo v nich zvíťazila vládna strana Gruzínsky sen premiéra Irakliho Kobachidzeho, ktorú však fakticky vedie miliardár a oligarcha Bidzina Ivanišvili. EÚ upozornila na viacero nezrovnalostí vo volebnom procese.
Podľa Kopečka Gruzínsky sen po víťazstve vo voľbách počítal s upokojením situácie a urovnaním vzťahov s EÚ, hoci možno bez toho, aby bolo Gruzínsko kandidátskou krajinou. "Skôr som očakával, že Gruzínsky sen sa bude snažiť autokratizovať Gruzínsko postupne počas ďalších štyroch rokov pri moci," uviedol analytik.
Situáciu však podľa neho zmenila rezolúcia Európskeho parlamentu z konca novembra, v ktorej europoslanci označili voľby za zmanipulované a vyzvali na ich opakovanie. "Nasledovala tvrdá reakcia gruzínskej vlády - buď tu zafungovala prudká gruzínska povaha, alebo to Gruzínsky sen využil ako príležitosť, ktorou môže prístupový proces do EÚ fakticky ukončiť a zároveň tým eliminovať gruzínsku opozíciu," myslí si Kopeček.
Rozhodnutie pozastaviť rokovania však podľa politického geografa vyburcovalo Gruzíncov, ktorí boli po prehre opozície v parlamentných voľbách skôr rezignovaní. Po oznámení o prerušení rokovaní vyšli do ulíc tisíce ľudí. Väčšina Gruzíncov podľa neho "vníma možné členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO ako historickú šancu a budú za ňu bojovať."
Expert upozorňuje aj na fakt, že protesty sa konajú aj v menších mestách, štrajkuje viacero univerzít a voči krokom vlády sa vymedzujú zamestnanci ministerstiev alebo centrálnej banky.
"Pokiaľ budú súčasné demonštrácie potlačené silou, Ivanišvili bude aj naďalej budovať svoj diktátorský režim a tisíce mladých Gruzíncov krajinu opustia, pretože už v nej nebudú vidieť budúcnosť," myslí si Kopeček.
Rozhodnutie pozastaviť prístupové rokovania preto treba vnímať aj v kontexte cieľov čestného predsedu Gruzínskeho sna Ivanišviliho, ktorý je podľa Kopečka "jediným a skutočným lídrom" strany. Vstup Gruzínska do EÚ v jej súčasnej podobe je podľa Kopečka v súčasnosti pre Ivanišviliho nevýhodný.
"Ivanišvili je miliardár, ktorý si chce z Gruzínska urobiť svoj pašalík, chce ho kontrolovať politicky i ekonomicky tak, aby to vyhovovalo jeho podnikateľským a následne i politickým záujmom," tvrdí analytik. Prijatie európskej legislatívy by podľa neho Ivanišviliho dominanciu skomplikovalo. "Je ale možné, že Ivanišvili by rád priviedol Gruzínsko do neliberálnej EÚ v štýle Orbánovho Maďarska," myslí si.
Označovanie faktického lídra Gruzínskeho sna za proruského politika však považuje analytik za "výrazne zjednodušujúce". Toto označenie podľa neho vyplýva z toho, že Ivanišvili v Rusku v 90. rokoch zbohatol. "Nemyslím si, že jeho cieľom je priviesť Gruzínsko blízko k Rusku, skôr by sa mu páčilo balansovať medzi veľmocami - EÚ, Ruskom, USA, Čínou, ale aj Tureckom. Pripadá mi, že by chcel mať Gruzínsko v podobnej pozícii ako Azerbajdžan," tvrdí expert.
Kopeček si taktiež nemyslí, že by Moskva aktívne zasahovala do októbrových parlamentných volieb. "Nepotrebuje to," tvrdí. "Lepšie povedané, vystačí si s tým, aby v Gruzínsku podporovala šírenie antiliberálnych a antieurópskych naratívov a podobne. Tú čiernu prácu s nakupovaním hlasov a nátlakom na voličov zvládol Gruzínsky sen sám," poznamenal analytik.
"Samozrejme, pokiaľ Rusko uspeje vo vojne na Ukrajine, môže byť Gruzínsko na rade, či už tam vládne Ivanišvili alebo niekto iný. Hra, do ktorej sa Ivanišvili pustil, je nebezpečná," uzatvára Kopeček.
Rozhodnutiu gruzínskej vlády pozastaviť prístupové rokovania s EÚ do roku 2028 predchádzali mesiace zhoršovania sa vzťahov medzi Tbilisi a Bruselom. EÚ kritizovala najmä prijatie zákona o zahraničných agentoch zameraného proti mimovládnym organizáciám, ktoré dostávajú financie zo zahraničia, ako aj zákona obmedzujúceho práva komunity LGBTI.
Únia sa kriticky vyjadrila aj k priebehu októbrových parlamentných volieb. Presvedčivo v nich zvíťazila vládna strana Gruzínsky sen premiéra Irakliho Kobachidzeho, ktorú však fakticky vedie miliardár a oligarcha Bidzina Ivanišvili. EÚ upozornila na viacero nezrovnalostí vo volebnom procese.
Podľa Kopečka Gruzínsky sen po víťazstve vo voľbách počítal s upokojením situácie a urovnaním vzťahov s EÚ, hoci možno bez toho, aby bolo Gruzínsko kandidátskou krajinou. "Skôr som očakával, že Gruzínsky sen sa bude snažiť autokratizovať Gruzínsko postupne počas ďalších štyroch rokov pri moci," uviedol analytik.
Situáciu však podľa neho zmenila rezolúcia Európskeho parlamentu z konca novembra, v ktorej europoslanci označili voľby za zmanipulované a vyzvali na ich opakovanie. "Nasledovala tvrdá reakcia gruzínskej vlády - buď tu zafungovala prudká gruzínska povaha, alebo to Gruzínsky sen využil ako príležitosť, ktorou môže prístupový proces do EÚ fakticky ukončiť a zároveň tým eliminovať gruzínsku opozíciu," myslí si Kopeček.
Rozhodnutie pozastaviť rokovania však podľa politického geografa vyburcovalo Gruzíncov, ktorí boli po prehre opozície v parlamentných voľbách skôr rezignovaní. Po oznámení o prerušení rokovaní vyšli do ulíc tisíce ľudí. Väčšina Gruzíncov podľa neho "vníma možné členstvo svojej krajiny v EÚ a NATO ako historickú šancu a budú za ňu bojovať."
Expert upozorňuje aj na fakt, že protesty sa konajú aj v menších mestách, štrajkuje viacero univerzít a voči krokom vlády sa vymedzujú zamestnanci ministerstiev alebo centrálnej banky.
"Pokiaľ budú súčasné demonštrácie potlačené silou, Ivanišvili bude aj naďalej budovať svoj diktátorský režim a tisíce mladých Gruzíncov krajinu opustia, pretože už v nej nebudú vidieť budúcnosť," myslí si Kopeček.
Rozhodnutie pozastaviť prístupové rokovania preto treba vnímať aj v kontexte cieľov čestného predsedu Gruzínskeho sna Ivanišviliho, ktorý je podľa Kopečka "jediným a skutočným lídrom" strany. Vstup Gruzínska do EÚ v jej súčasnej podobe je podľa Kopečka v súčasnosti pre Ivanišviliho nevýhodný.
"Ivanišvili je miliardár, ktorý si chce z Gruzínska urobiť svoj pašalík, chce ho kontrolovať politicky i ekonomicky tak, aby to vyhovovalo jeho podnikateľským a následne i politickým záujmom," tvrdí analytik. Prijatie európskej legislatívy by podľa neho Ivanišviliho dominanciu skomplikovalo. "Je ale možné, že Ivanišvili by rád priviedol Gruzínsko do neliberálnej EÚ v štýle Orbánovho Maďarska," myslí si.
Označovanie faktického lídra Gruzínskeho sna za proruského politika však považuje analytik za "výrazne zjednodušujúce". Toto označenie podľa neho vyplýva z toho, že Ivanišvili v Rusku v 90. rokoch zbohatol. "Nemyslím si, že jeho cieľom je priviesť Gruzínsko blízko k Rusku, skôr by sa mu páčilo balansovať medzi veľmocami - EÚ, Ruskom, USA, Čínou, ale aj Tureckom. Pripadá mi, že by chcel mať Gruzínsko v podobnej pozícii ako Azerbajdžan," tvrdí expert.
Kopeček si taktiež nemyslí, že by Moskva aktívne zasahovala do októbrových parlamentných volieb. "Nepotrebuje to," tvrdí. "Lepšie povedané, vystačí si s tým, aby v Gruzínsku podporovala šírenie antiliberálnych a antieurópskych naratívov a podobne. Tú čiernu prácu s nakupovaním hlasov a nátlakom na voličov zvládol Gruzínsky sen sám," poznamenal analytik.
"Samozrejme, pokiaľ Rusko uspeje vo vojne na Ukrajine, môže byť Gruzínsko na rade, či už tam vládne Ivanišvili alebo niekto iný. Hra, do ktorej sa Ivanišvili pustil, je nebezpečná," uzatvára Kopeček.