Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeden z najznámejších amerických politikov sa narodil 6. júla 1946. Ako presvedčený republikán bol zástancom slobodného podnikania a čo najmenšieho vplyvu štátu v ňom.
Autor TASR
New Haven/Bratislava 6. júla (TASR) - Rodina Bushovcov sa do dejín Spojených štátov amerických (USA) zapísala tým, že krajine dala jedného senátora, dvoch guvernérov a dvoch prezidentov - Georgea Busha st. a Georgea Busha ml. Životné jubileum 70 rokov si dnes pripomína v poradí 43. prezident USA George Walker Bush mladší.
Ako presvedčený republikán bol George W. Bush ml. zástancom slobodného podnikania a čo najmenšieho vplyvu štátu v ňom. Počas svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta USA zrušil veľké množstvo dotácií, určených na činnosť rôznych výskumných a vzdelávacích organizácií, podporil však mnohé výskumy v oblasti životného prostredia a pedagogiky, najmä nové vyučovacie programy pre žiakov.
Jeden z najznámejších amerických politikov sa narodil 6. júla 1946 v meste New Haven v Connecticute (USA). Je synom bývalého prezidenta USA Georgea Herberta Walkera Busha a jeho manželky Barbary.
V roku 1968 získal na univerzite Yale titul bakalára v odbore história, v rokoch 1968-1973 pôsobil v armáde USA ako pilot lietadla F-102 v Texase a potom sa opäť venoval štúdiu. V roku 1975 úspešne ukončil Obchodnú fakultu univerzity Harvard. Nasledujúce desaťročie obchodoval s ropou a zemným plynom vo vlastnej firme Bush Exploration. V roku 1989 kúpil baseballový tím Texas Rangers. V tomto biznise pôsobil až do zvolenia za guvernéra Texasu v roku 1994.
Do Snemovne reprezentantov Spojených štátov sa usiloval dostať už v roku 1978, po volebnom neúspechu sa do vysokej politiky vrátil až v prezidentskej kampani svojho otca v roku 1988. Bol dvakrát texaským guvernérom, kritizovali ho najmä za nezrušenie trestu smrti. Počas jeho mandátu sa v Texase vykonalo približne 140 popráv.
Republikánska strana 2. júla 2000 oficiálne nominovala Georgea Walkera Busha ml. za svojho kandidáta v novembrových voľbách hlavy USA. V nich porazil demokratického kandidáta Ala Gora. O Bushovom víťazstve rozhodlo prerátanie hlasov na Floride, ktoré ukázalo, že svojho protivníka porazil najtesnejším rozdielom v histórii prezidentských volieb.
V poradí 43. prezident USA chcel na začiatku výkonu svojej funkcie presadiť tvrdší prístup k Rusku obmedzením americkej pomoci. Tá sa mala týkať iba likvidácie jadrových zbraní až dovtedy, kým Rusi podľa Busha nezničia korupciu a nezrealizujú ekonomické a právne reformy. Doma chcel začať znižovanie daní približne o 1,6 biliónov dolárov v priebehu desiatich rokov. V predvečer svojej prvej zahraničnej návštevy do Mexika vyhlásil, že chce spraviť zo začínajúceho sa storočia "storočie amerického kontinentu".
Na správy o teroristických útokoch 11. septembra 2001 reagoval prezident USA slovami: "Nebudeme rozlišovať medzi teroristami, ktorí tieto činy spáchali a tými, ktorí im poskytli útočisko." Už 19. septembra svojím podpisom schválil vojenskú odvetu proti tým, ktorí stáli za týmito útokmi. Po skončení prvého roku v Bielom dome pripustil, že nevie, ako dlho bude boj s terorizmom trvať, "ale skončí sa víťazstvom Ameriky a slobody".
Necelý mesiac po útokoch z 11. septembra 2001 vytvorili USA širokú koalíciu a 7. októbra 2001 sa začala vojenská operácia v Afganistane s cieľom odstrániť vládu Talibanu, ktorá kryla činnosť teroristickej siete Al-Kájda.
Vo voľbách v roku 2004 Bush ml. výrazne porazil nominanta Demokratickej strany Johna Kerryho. Jeho druhá inaugurácia sa uskutočnila vo Washingtone 20. januára 2005. Krátko potom, 23. až 25. februára 2005 Bush ml. navštívil Slovenskú republiku počas summitu s ruským prezidentom Putinom. Bush vtedy vystúpil s prejavom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a zažil v porovnaní s inými európskymi krajinami príjemné prijatie. V prejave pochválil Slovensko za demokratické zmeny a poďakoval mu za podporu USA počas vojny v Iraku.
George Bush ako 43. prezident USA bol predmetom chvál aj kritík. Jeho podporovatelia sa zamerali na domáce úspechy v ekonomickej oblasti, vnútornú bezpečnosť a vodcovské schopnosti po útokoch z 11. septembra. Odporcovia kritizovali najmä niektoré časti zákona prezývaného Patriot Act, zamerali sa aj na kontroverzné voľby v roku 2000 a vojnu v Iraku. Týždenník TIME označil Busha za "Osobnosť roka" dvakrát: v roku 2000 a v roku 2004. Bushova popularita mimo USA výrazne klesla po invázii do Iraku, ktorú veľa ľudí považovalo za akt unilateralizmu. Jeho druhé volebné obdobie skončilo 20. januára 2009.
Ako presvedčený republikán bol George W. Bush ml. zástancom slobodného podnikania a čo najmenšieho vplyvu štátu v ňom. Počas svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta USA zrušil veľké množstvo dotácií, určených na činnosť rôznych výskumných a vzdelávacích organizácií, podporil však mnohé výskumy v oblasti životného prostredia a pedagogiky, najmä nové vyučovacie programy pre žiakov.
Jeden z najznámejších amerických politikov sa narodil 6. júla 1946 v meste New Haven v Connecticute (USA). Je synom bývalého prezidenta USA Georgea Herberta Walkera Busha a jeho manželky Barbary.
V roku 1968 získal na univerzite Yale titul bakalára v odbore história, v rokoch 1968-1973 pôsobil v armáde USA ako pilot lietadla F-102 v Texase a potom sa opäť venoval štúdiu. V roku 1975 úspešne ukončil Obchodnú fakultu univerzity Harvard. Nasledujúce desaťročie obchodoval s ropou a zemným plynom vo vlastnej firme Bush Exploration. V roku 1989 kúpil baseballový tím Texas Rangers. V tomto biznise pôsobil až do zvolenia za guvernéra Texasu v roku 1994.
Do Snemovne reprezentantov Spojených štátov sa usiloval dostať už v roku 1978, po volebnom neúspechu sa do vysokej politiky vrátil až v prezidentskej kampani svojho otca v roku 1988. Bol dvakrát texaským guvernérom, kritizovali ho najmä za nezrušenie trestu smrti. Počas jeho mandátu sa v Texase vykonalo približne 140 popráv.
Republikánska strana 2. júla 2000 oficiálne nominovala Georgea Walkera Busha ml. za svojho kandidáta v novembrových voľbách hlavy USA. V nich porazil demokratického kandidáta Ala Gora. O Bushovom víťazstve rozhodlo prerátanie hlasov na Floride, ktoré ukázalo, že svojho protivníka porazil najtesnejším rozdielom v histórii prezidentských volieb.
V poradí 43. prezident USA chcel na začiatku výkonu svojej funkcie presadiť tvrdší prístup k Rusku obmedzením americkej pomoci. Tá sa mala týkať iba likvidácie jadrových zbraní až dovtedy, kým Rusi podľa Busha nezničia korupciu a nezrealizujú ekonomické a právne reformy. Doma chcel začať znižovanie daní približne o 1,6 biliónov dolárov v priebehu desiatich rokov. V predvečer svojej prvej zahraničnej návštevy do Mexika vyhlásil, že chce spraviť zo začínajúceho sa storočia "storočie amerického kontinentu".
Na správy o teroristických útokoch 11. septembra 2001 reagoval prezident USA slovami: "Nebudeme rozlišovať medzi teroristami, ktorí tieto činy spáchali a tými, ktorí im poskytli útočisko." Už 19. septembra svojím podpisom schválil vojenskú odvetu proti tým, ktorí stáli za týmito útokmi. Po skončení prvého roku v Bielom dome pripustil, že nevie, ako dlho bude boj s terorizmom trvať, "ale skončí sa víťazstvom Ameriky a slobody".
Necelý mesiac po útokoch z 11. septembra 2001 vytvorili USA širokú koalíciu a 7. októbra 2001 sa začala vojenská operácia v Afganistane s cieľom odstrániť vládu Talibanu, ktorá kryla činnosť teroristickej siete Al-Kájda.
Vo voľbách v roku 2004 Bush ml. výrazne porazil nominanta Demokratickej strany Johna Kerryho. Jeho druhá inaugurácia sa uskutočnila vo Washingtone 20. januára 2005. Krátko potom, 23. až 25. februára 2005 Bush ml. navštívil Slovenskú republiku počas summitu s ruským prezidentom Putinom. Bush vtedy vystúpil s prejavom na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave a zažil v porovnaní s inými európskymi krajinami príjemné prijatie. V prejave pochválil Slovensko za demokratické zmeny a poďakoval mu za podporu USA počas vojny v Iraku.
George Bush ako 43. prezident USA bol predmetom chvál aj kritík. Jeho podporovatelia sa zamerali na domáce úspechy v ekonomickej oblasti, vnútornú bezpečnosť a vodcovské schopnosti po útokoch z 11. septembra. Odporcovia kritizovali najmä niektoré časti zákona prezývaného Patriot Act, zamerali sa aj na kontroverzné voľby v roku 2000 a vojnu v Iraku. Týždenník TIME označil Busha za "Osobnosť roka" dvakrát: v roku 2000 a v roku 2004. Bushova popularita mimo USA výrazne klesla po invázii do Iraku, ktorú veľa ľudí považovalo za akt unilateralizmu. Jeho druhé volebné obdobie skončilo 20. januára 2009.
