Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Môže trvať ešte aj niekoľko dní, kým komisia ohlási oficiálne výsledky.
Autor TASR
Sofia 28. októbra (TASR) — Stredopravicová strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB) konzervatívneho expremiéra Bojka Borisova zjavne zvíťazila v nedeľných predčasných parlamentných voľbách, ktoré boli už siedmimi za necelé štyri roky. Vyplýva to z takmer konečných výsledkov, ktoré zverejnila tamojšia ústredná volebná komisia, informuje TASR podľa agentúr BTA a AP.
Sčítaných bolo už 99,7 percenta z odovzdaných hlasov. GERB získala 26,4 percenta, za ňou s rozdielom až 12 percentuálnych bodov skončila prozápadná reformistická koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP - DB) so 14,23 percentami hlasov. Tretia je ultranacionalistická, populistická a prorusky orientovaná strana Obnova s približne 13.38 percentom hlasov.
Potrebnú štvorpercentnú hranicu na získanie kresiel v 240-člennom jednokomorovom parlamente prekonalo zrejme ešte ďalších päť až šesť strán, celkovo by tak v novom parlamente mohlo zasadnúť až deväť zoskupení. O štyroch najmenších z nich píše AP ako o populistických a proruských stranách.
AP však upozorňuje, že môže trvať ešte aj niekoľko dní, kým komisia ohlási oficiálne výsledky. Ak sa potvrdia uvedené čísla, Borisov získa mandát na zostavenie novej vlády, ktorá by tak mohla byť už jeho štvrtou.
Borisov označil víťazstvo svojej strany za "kategorické" a nateraz signalizoval, že je pripravený robiť kompromisy pri zostavení vlády a rokovať so všetkými stranami, ktoré sa do parlamentu prebojovali, okrem Obnovy. Podľa AP ho však zrejme čakajú neľahké rozhovory, výsledky volieb sa totiž veľmi nelíšia od šiestich predchádzajúcich hlasovaní a nový parlament bude veľmi roztrieštený. Analytici nevylučujú ani prípadné konanie ďalších volieb.
Siedme parlamentné voľby za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových voľbách, ktoré sa konali 9. júna paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu, nedohodli na zostavení koaličnej vlády. Júnové voľby zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.
Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú síce orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.
Sčítaných bolo už 99,7 percenta z odovzdaných hlasov. GERB získala 26,4 percenta, za ňou s rozdielom až 12 percentuálnych bodov skončila prozápadná reformistická koalícia Pokračujeme v zmene - Demokratické Bulharsko (PP - DB) so 14,23 percentami hlasov. Tretia je ultranacionalistická, populistická a prorusky orientovaná strana Obnova s približne 13.38 percentom hlasov.
Potrebnú štvorpercentnú hranicu na získanie kresiel v 240-člennom jednokomorovom parlamente prekonalo zrejme ešte ďalších päť až šesť strán, celkovo by tak v novom parlamente mohlo zasadnúť až deväť zoskupení. O štyroch najmenších z nich píše AP ako o populistických a proruských stranách.
AP však upozorňuje, že môže trvať ešte aj niekoľko dní, kým komisia ohlási oficiálne výsledky. Ak sa potvrdia uvedené čísla, Borisov získa mandát na zostavenie novej vlády, ktorá by tak mohla byť už jeho štvrtou.
Borisov označil víťazstvo svojej strany za "kategorické" a nateraz signalizoval, že je pripravený robiť kompromisy pri zostavení vlády a rokovať so všetkými stranami, ktoré sa do parlamentu prebojovali, okrem Obnovy. Podľa AP ho však zrejme čakajú neľahké rozhovory, výsledky volieb sa totiž veľmi nelíšia od šiestich predchádzajúcich hlasovaní a nový parlament bude veľmi roztrieštený. Analytici nevylučujú ani prípadné konanie ďalších volieb.
Siedme parlamentné voľby za necelé štyri roky boli vyvolané tým, že bulharské politické strany sa po patových voľbách, ktoré sa konali 9. júna paralelne s voľbami do Európskeho parlamentu, nedohodli na zostavení koaličnej vlády. Júnové voľby zasa vyvolal marcový rozpad tzv. neformálnej koalície pozostávajúcej z GERB, Zväzu demokratických síl (SDS) a PP-DB.
Obe aliancie, GERB-SDS a PP-DB, sú síce orientované pro-európsky aj pro-podnikateľsky, sužuje ich však množstvo vzájomných sporov a osobná rivalita. Po júnových voľbách sa vládu nepodarilo zostaviť ani jednej z nich.
