Štokholm 5. apríla (TASR) - Celosvetové vojenské výdavky vlani prvýkrát po štvorročnom miernom poklese a predchádzajúcom 13-ročnom kontinuálnom raste (1998-2011) opäť stúpli. Krajiny sveta minuli v minulom roku na vojenské účely 1,676 bilióna dolárov, čo je o jedno percento viac ako v roku 2014, uvádza sa v dnes zverejnenej výročnej správe Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru (SIPRI).

Autori správy zaznamenali veľké regionálne rozdiely. Najviac - o 13 percent - sa zvýšili vojenské rozpočty v krajinách strednej a východnej Európy (najmä Poľsko a tri pobaltské krajiny, ktoré sa obávajú hrozby z Ruska) a Blízkeho východu, ktoré ovplyvnili ozbrojené konflikty v Sýrii, Jemene a na Ukrajine.

Výdavky sa naopak naďalej znižovali v Severnej Amerike a západnej Európe, aj keď Spojené štáty majú stále bezkonkurenčne najväčší vojenský rozpočet na svete: podľa SIPRI vlani minuli na armádu okolo 596 miliárd dolárov. To bolo o 2,4 percenta menej ako v roku 2014, napriek tomu je to 36 percent z celosvetových vojenských výdavkov v roku 2015.

Na druhom mieste skončila Čína, ktorej odhadované vojenské výdavky dosiahli v prepočte 189 miliárd eur (nárast o 7,4 percent v porovnaní s minulým rokom). Nasledujú Saudská Arábia (76,5 miliardy eur, nárast o 5,7 percenta) a Rusko (58,3 miliardy eur, nárast o 7,5 percenta). Piatu až siedmu priečku obsadili Veľká Británia, India a Francúzsko. Nemecko kleslo so sumou 34,6 miliardy eur z ôsmeho na deviate miesto, predbehlo ho Japonsko. Prvú desiatku uzatvára Južná Kórea.

Naopak, tlmiaci účinok na vojenské výdavky mali padajúce ceny ropy. Najväčší pokles tak zaznamenali Venezuela (64 percent) a Angola (42 percent). Rusko, ktoré je tiež ovplyvnené poklesom príjmov z predaja ropy, síce zaznamenalo nárast výdavkov o 7,5 percenta, je to však menej, ako pôvodne plánovalo.

Potenciálnu zmenu trendu vidia experti zo SIPRI v prípade Severnej Ameriky a západnej Európy, kde vojenské výdavky klesali od roku 2009. Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia už oznámili ich zvýšenie, čím reagujú na vlnu teroristických útokov islamistov.

Znepokojujúce sú územné spory v Ázii medzi Čínou na jednej strane a Japonskom, Indiou, Vietnamom, Indonéziou a Filipínami na strane druhej. "Rastúce napätie kvôli územnému sporu v Juhočínskom mori sa odráža v značnom náraste vojenských výdavkov Indonézie, Filipín a Vietname," píše sa v štúdii SIPRI. Opäť zbrojí aj Japonsko, ktoré sa tiež cíti byť ohrozené zo strany Číny.    

"Vzhľadom na nevypočítateľné politické a ekonomické okolnosti je vývoj v nasledujúcich niekoľkých neistý," konštatoval Sam Perlo-Freeman zo SIPRI. Vývoj výdavkov na armádu podľa neho na jednej strane odráža rastúci počet konfliktov v mnohých častiach sveta, na druhej strane sa odkláňajú s boomom ostatných rokov, ktorý bol primárne živený príjmami z predaja ropy.