Štrasburg 12. marca (TASR) - V Európe 21. storočia je potrebné prekonať predstavy, že demokracia je aktívum uzavreté v národných hraniciach, a zaviesť víziu demokratických a participatívnych procesov, ktoré prekračujú hranice členských hraníc EÚ. Uviedol to taliansky europoslanec a predseda Únie európskych federalistov (UEF) Sandro Gozi pri príležitosti plenárneho zasadnutia Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE) v Štrasburgu.

Gozi, ktorého vyjadrenia zaznamenal spravodajský portál Euractiv, upozornil, že európska demokracia zostáva uväznená v striktnej logike národných volieb a vlády členských štátov sa opakovane rozhodujú pre jednostranné prístupy k riešeniu nadnárodných kríz na úkor práv a záujmov občanov.

Pripomenul, že eurovoľby, čiže voľby do Európskeho parlamentu, nie sú riadené európskou diskusiou, ale sú skôr súčtom 27 volebných kampaní a 27 volebných výsledkov v členských krajinách EÚ.

"Európske strany ešte nie sú skutočnými stranami, pretože im chýba legitímnosť, keďže o nich európski občania nikdy nehlasovali vo všeobecných a priamych voľbách. Ide o konfederácie národných strán bez akéhokoľvek vplyvu na subjekty, ktoré ich tvoria," opísal situáciu a zdôraznil, že občania vo svojich odporúčaniach v rámci CoFoE jasne identifikovali tento problém a požadujú možnosť priamych volieb európskych politických strán.

Podľa odporúčaní občanov by v prvej fáze bolo prostredníctvom európskych politických strán možné voliť polovicu poslancov europarlamentu a v druhej fáze všetkých europoslancov.

Gozi tvrdí, že zavedenie nadnárodných zoznamov je nevyhnutný prvý krok k vytvoreniu európskeho politického a občianskeho priestoru a je prvou odpoveďou na veľmi jasné a silné požiadavky, ktoré občania naznačili počas konferencie. Tvrdí, že nadnárodné zoznamy kandidátov by dali podstatu skutočnej európskej demokracii, ktorá potrebuje nadnárodné politické a občianske subjekty so skutočnou demokratickou legitimitou. Vyplnili by medzeru medzi formálnou európskou demokraciou a absenciou skutočne nadnárodnej politiky.

Podľa neho nadnárodné zoznamy by mohli mať dvojaký pozitívny účinok: prispeli by k europeizácii politických strán a verejnej diskusii a poskytli by rámec, v ktorom by sa mohli rozvíjať nové a staré európske politické hnutia a aliancie.

Nové európske volebné zoskupenia by mohli zmobilizovať občanov okolo vízií, projektov a programov "šitých" pre Európu, čím by sa položili základy skutočného európskeho demokratického priestoru. Nadnárodný rozmer európskej politiky by zvýšil legitímnosť suverénnejšej Európy a umožnil by podstatný pokrok v procese politickej, hospodárskej, kultúrnej a vojenskej integrácie EÚ, najmä v tradične citlivých oblastiach, akými sú bezpečnosť, obrana alebo základné práva.

Gozi upozornil, že dohoda o reforme európskeho volebného zákona, ktorú dosiahli hlavné proeurópske politické skupiny zastúpené v EP, predstavuje pre Úniu "historický moment".

Dodal, že voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 môžu byť po prvýkrát svedkom zavedenia nadnárodných zoznamov, keď 28 europoslancov by bolo zvolených cez takýto zoznam kandidátov.

Tento úspech je podľa neho aj nevyhnutným predpokladom pre širšiu a organickú reformu Únie. "Po ruskom zbabelom útoku na Ukrajinu sa na našom kontinente niečo radikálne zmenilo. Vlády si začínajú uvedomovať výhody, ktoré by mohla priniesť spoločná európska obrana. Bez silných demokratických základov však každý pokus o ďalšiu integráciu neprinesie požadované výsledky a podnieti kritiku voči nízkej transparentnosti a zodpovednosti európskych elít," zdôraznil Gozi.