Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Opakovanie nedávnych volieb zo 6. mája, ktoré skončili patovou situáciou, sú zároveň referendom o osude podmienok, ktoré pre Grékov stanovili európski lídri.
Autor TASR
,aktualizované Atény 17. júna (TASR) - V parlamentných voľbách v Grécku sa po počiatočnej patovej situácii rysuje víťazstvo zástancov proeurópskeho kurzu.
Podľa údajov zakladajúcich sa na sčítaní 50 percent hlasov odhadov by konzervatívna a proeruópska Nová demokracia (ND) získala 30,23 percenta hlasov a 130 kresiel, zatiaľ čo Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA), odmietajúca podmienky zahraničnej pomoci, 26,35 percenta (70 kresiel), informovala agentúra DPA.
Takisto proeurópsky orientované Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) volilo 12,62 percenta Grékov. Neofašistický Zlatý úsvit dostal sedem percent hlasov, teda ešte viac, ako vo voľbách 6. mája.
ND a PASOK by tak mohli mať v 300-člennom parlamente väčšinu 164 kresiel.
Pravicoví Nezávislí Gréci dostali 7,6 percenta hlasov, umiernená Demokratická ľavica (DIMAR) 6,05 percenta a komunisti (KKE) 4,5 percenta.
Šéf SYRIZA Alexis Tsipras vo večerných hodinách uznal svoju porážku a zablahoželal k víťazstvu predsedovi ND Antonisovi Samarasovi. Zopakoval však, že Gréci aj po dnešných voľbách nesúhlasia s podmienkami zahraničnej pomoci a odmietol podporiť prípadnú vládu konzervatívcov a socialistov, čo navrhol líder socialistov Evangelos Venizelos.
Samaras v prvej reakcii povedal, že sa bude snažiť vytvoriť vládu čo najskôr, aby sa konečne uľavilo Grécku aj Európe. Gréci si podľa neho zvolili politikov, ktorí sú za rast a zotrvanie v eurozóne. "Miesto Grécka v Európe už nebude v nebezpečenstve," vyhlásil Samaras a vyzval všetky politické sily, aby vstúpili do vlády národnej spásy.
EÚ je podľa belgického ministra zahraničných vecí Didiera Reyndersa ochotná rokovať s novou gréckou vládou o kontroverznom balíku úspor a reforiem. Existuje určitý priestor pre prípadné rokovania o termínoch na realizáciu dohody, uzatvorenej medzi Aténami a zahraničnými veriteľmi, citovala Reyndersa tlačová agentúra Belga. To však neznamená žiadny "bianco šek", dodal.
Reynders dal jasne najavo, že uprednostňuje Novú demokraciu. "Je lepšie sedieť oproti ľuďom, ktorí sú ochotní diskutovať," povedal liberálny politik.
Zahraničie považovalo dnešné predčasné voľby v Grécku za akési referendum o tom, či Atény zostanú v eurozóne alebo sa vrátia k drachme.
Silne zadĺžené Grécko sa už vyše roka vyhýba bankrotu len vďaka pomoci, ktorú dostáva z eurovalu EÚ a od Medzinárodného menového fondu (MMF). Jej zastavenie by zrejme viedlo k bankrotu a vystúpeniu Grécka z eurozóny. Takýto vývoj by zvýšil tlak aj na ďalšie zadĺžené krajiny EÚ, ako sú Španielsko a Taliansko, a mohol by ohroziť i budúcnosť celej menovej únie.
Prevažná väčšina Grékov chce zostať v eurozóne, ale dve tretiny sú proti striktným podmienkam medzinárodnej pomoci, ktorá vyústila v znižovanie platov, dôchodkov a prepúšťanie.
Podľa údajov zakladajúcich sa na sčítaní 50 percent hlasov odhadov by konzervatívna a proeruópska Nová demokracia (ND) získala 30,23 percenta hlasov a 130 kresiel, zatiaľ čo Zjednotená radikálna ľavica (SYRIZA), odmietajúca podmienky zahraničnej pomoci, 26,35 percenta (70 kresiel), informovala agentúra DPA.
Takisto proeurópsky orientované Panhelénske socialistické hnutie (PASOK) volilo 12,62 percenta Grékov. Neofašistický Zlatý úsvit dostal sedem percent hlasov, teda ešte viac, ako vo voľbách 6. mája.
ND a PASOK by tak mohli mať v 300-člennom parlamente väčšinu 164 kresiel.
Pravicoví Nezávislí Gréci dostali 7,6 percenta hlasov, umiernená Demokratická ľavica (DIMAR) 6,05 percenta a komunisti (KKE) 4,5 percenta.
Šéf SYRIZA Alexis Tsipras vo večerných hodinách uznal svoju porážku a zablahoželal k víťazstvu predsedovi ND Antonisovi Samarasovi. Zopakoval však, že Gréci aj po dnešných voľbách nesúhlasia s podmienkami zahraničnej pomoci a odmietol podporiť prípadnú vládu konzervatívcov a socialistov, čo navrhol líder socialistov Evangelos Venizelos.
Samaras v prvej reakcii povedal, že sa bude snažiť vytvoriť vládu čo najskôr, aby sa konečne uľavilo Grécku aj Európe. Gréci si podľa neho zvolili politikov, ktorí sú za rast a zotrvanie v eurozóne. "Miesto Grécka v Európe už nebude v nebezpečenstve," vyhlásil Samaras a vyzval všetky politické sily, aby vstúpili do vlády národnej spásy.
EÚ je podľa belgického ministra zahraničných vecí Didiera Reyndersa ochotná rokovať s novou gréckou vládou o kontroverznom balíku úspor a reforiem. Existuje určitý priestor pre prípadné rokovania o termínoch na realizáciu dohody, uzatvorenej medzi Aténami a zahraničnými veriteľmi, citovala Reyndersa tlačová agentúra Belga. To však neznamená žiadny "bianco šek", dodal.
Reynders dal jasne najavo, že uprednostňuje Novú demokraciu. "Je lepšie sedieť oproti ľuďom, ktorí sú ochotní diskutovať," povedal liberálny politik.
Zahraničie považovalo dnešné predčasné voľby v Grécku za akési referendum o tom, či Atény zostanú v eurozóne alebo sa vrátia k drachme.
Silne zadĺžené Grécko sa už vyše roka vyhýba bankrotu len vďaka pomoci, ktorú dostáva z eurovalu EÚ a od Medzinárodného menového fondu (MMF). Jej zastavenie by zrejme viedlo k bankrotu a vystúpeniu Grécka z eurozóny. Takýto vývoj by zvýšil tlak aj na ďalšie zadĺžené krajiny EÚ, ako sú Španielsko a Taliansko, a mohol by ohroziť i budúcnosť celej menovej únie.
Prevažná väčšina Grékov chce zostať v eurozóne, ale dve tretiny sú proti striktným podmienkam medzinárodnej pomoci, ktorá vyústila v znižovanie platov, dôchodkov a prepúšťanie.
