Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri zahraničných vecí diskutovali i zabránení nechcench dôsledkov vojenských aktivít v Egejskom mori.
Autor TASR
Ankara 12. mája (TASR) - Turecko a Grécko sa dnes dohodli na balíku opatrení, ktorých cieľom je posilniť bezpečnosť v Egejskom mori. Informoval o tom turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý dnes v Ankare prijal svojho gréckeho rezortného kolegu Nikosa Kociasa.
Čavušoglu spresnil, že s Kociasom diskutovali o bezpečnostných opatreniach, ktoré by "mali byť prijaté v snahe zabrániť nechceným dôsledkom vojenských aktivít v Egejskom mori". Schválili tiež sériu opatrení zameraných na posilnenie bezpečnosti na mori. Bližšie podrobnosti turecký minister neuviedol.
Ankara a Atény vedú dlhoročný spor o námornú hranicu v Egejskom mori, pričom sa často uchyľovali aj k demonštrácii sily preletmi vojenských stíhačiek a narušovaniu vzdušného priestoru. Predmetom ich sporov sú aj náleziská ropy a plynu vo východnej časti Stredozemného mora.
Obaja ministri dnes podľa agentúry AP privítali aj rozhodnutie lídrov tureckej a gréckej komunity na Cypre o obnovení zmrazených rokovaní o znovuzjednotení tohto etnicky rozdeleného ostrovného štátu. Nové kolo rozhovorov sa má začať 15. mája.
Na obnovení rokovaní sa v pondelok dohodli cyperský prezident Nikos Anastasiadis a nový vodca cyperských Turkov Mustafa Akinci. Vyhliadky na prelom sa posilnili po Akinciho víťazstve v aprílových voľbách nad Dervišom Erogluom, ktorý je zástancom tvrdej línie.
Turecko je momentálne jednou krajinou, uznávajúcou Severocyperskú tureckú republiku, ktorá vznikla na severe Cypru v roku 1974 po invázii tureckých jednotiek. Inváziou Turecko reagovalo na Grékmi podporovaný štátny prevrat, ku ktorému došlo 15. júla 1974 s cieľom pripojiť Cyprus ku Grécku. Zatiaľ čo grécka časť Cypru je už desať rokov súčasťou Európskej únie, nezávislosť Severocyperskej tureckej republiky neuznal nikto okrem Turecka, ktoré obsadilo 37 percent ostrova. Ankara má na severe Cypru približne 35.000 vojakov.
V ostatných rokoch však badať zintenzívnenie snáh o znovuzjednotenie ostrova, k čomu prispelo aj objavenie nálezísk zemného plynu v blízkosti Cypru, z ktorých by mohli profitovať obe komunity. Analytici upozorňujú, že riešiť treba celý komplex problémov vrátane právomoci centrálnej vlády a nezávislosťou oboch etnických komunít.
Čavušoglu spresnil, že s Kociasom diskutovali o bezpečnostných opatreniach, ktoré by "mali byť prijaté v snahe zabrániť nechceným dôsledkom vojenských aktivít v Egejskom mori". Schválili tiež sériu opatrení zameraných na posilnenie bezpečnosti na mori. Bližšie podrobnosti turecký minister neuviedol.
Ankara a Atény vedú dlhoročný spor o námornú hranicu v Egejskom mori, pričom sa často uchyľovali aj k demonštrácii sily preletmi vojenských stíhačiek a narušovaniu vzdušného priestoru. Predmetom ich sporov sú aj náleziská ropy a plynu vo východnej časti Stredozemného mora.
Obaja ministri dnes podľa agentúry AP privítali aj rozhodnutie lídrov tureckej a gréckej komunity na Cypre o obnovení zmrazených rokovaní o znovuzjednotení tohto etnicky rozdeleného ostrovného štátu. Nové kolo rozhovorov sa má začať 15. mája.
Na obnovení rokovaní sa v pondelok dohodli cyperský prezident Nikos Anastasiadis a nový vodca cyperských Turkov Mustafa Akinci. Vyhliadky na prelom sa posilnili po Akinciho víťazstve v aprílových voľbách nad Dervišom Erogluom, ktorý je zástancom tvrdej línie.
Turecko je momentálne jednou krajinou, uznávajúcou Severocyperskú tureckú republiku, ktorá vznikla na severe Cypru v roku 1974 po invázii tureckých jednotiek. Inváziou Turecko reagovalo na Grékmi podporovaný štátny prevrat, ku ktorému došlo 15. júla 1974 s cieľom pripojiť Cyprus ku Grécku. Zatiaľ čo grécka časť Cypru je už desať rokov súčasťou Európskej únie, nezávislosť Severocyperskej tureckej republiky neuznal nikto okrem Turecka, ktoré obsadilo 37 percent ostrova. Ankara má na severe Cypru približne 35.000 vojakov.
V ostatných rokoch však badať zintenzívnenie snáh o znovuzjednotenie ostrova, k čomu prispelo aj objavenie nálezísk zemného plynu v blízkosti Cypru, z ktorých by mohli profitovať obe komunity. Analytici upozorňujú, že riešiť treba celý komplex problémov vrátane právomoci centrálnej vlády a nezávislosťou oboch etnických komunít.
